Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok vo svojom prejave v Pekingu vyzdvihol rolu Komunistického zväzu čínskej mládeže (KZČM) – mládežníckeho krídla čínskej komunistickej strany -, ktorý oslavuje sté výročie svojho vzniku.

V prejave na stretnutí pri príležitosti výročia Si uviedol, že KZČM by „vždy mal byť predvojom v mobilizácii čínskej mládeže“. Zdôraznil tiež, že „mladí Číňania majú v novej ére veľké vyhliadky na uskutočnenie svojich snov“.

Si, ktorý je zároveň generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a predsedom Ústrednej vojenskej komisie, prirovnal realizáciu „čínskeho sna“ k štafetovým pretekom a vyzval mladú generáciu, aby dala zo seba to najlepšie a pomohla dosiahnuť v štáte obrodu. Povedal, že mladí ľudia majú veľkú zodpovednosť a veľa možností, aby naplno využili svoj talent.

Tzv. čínsky sen je základným programovým heslom generálneho tajomníka Si Ťin-pchinga od jeho nástupu k moci na konci roku 2012. Tento termín v čínskej sociopolitickej teórii a propagande popisuje smerovanie všetkých zložiek čínskej spoločnosti – pod vedením Komunistickej strany Číny – k prosperite a „veľkolepej obrode čínskeho národa“.

Zhromaždenie čínskych mládežníkov pri príležitostí stého výročia založenia KZČM sa koná v Pekingu, kde stále platia prísne protipandemické opatrenia. Vo Veľkej sále ľudu, kde sa zvyknú konať zjazdy komunistickej strany i zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, sa napriek tomu zišli stovky účastníkov, ktorí mali nos a ústa prekryté respirátormi alebo rúškami.

Slávnostné zasadnutie KZČM sa koná v roku, keď sa Si bude usilovať o potvrdenie vo funkcii šéfa komunistickej strany na tretie päťročné funkčné obdobie.

Hoci má komunistická strana medzi mladými ľuďmi neohrozenú podporu, čelí množstvu ekonomických a sociálnych výziev, pričom sa čoraz viac utieka k nacionalizmu, aby si takto poistila podporu svojej politiky.

Čínska ekonomika tento rok zápasí s problémami spojenými s lockdownami a inými opatreniami zavedenými vládou, ktorá trvá na zásade nulovej tolerancie covidu. Tieto opatrenia v krajine zvýšili tlak na zamestnanosť.

Čína čelí aj demografickej kríze, ktorú z veľkej časti spôsobila „politika jedného dieťaťa“ zameraná na zníženie pôrodnosti. Jej dôsledkom však je napr. aj to, že v Číne je približne o 35 miliónov viac mužov ako žien. Krízu nezastavil ani ústup od tejto politiky i podpora párov, aby mali ďalšie deti. Počty sobášov a pôrodov v Číne dosahujú rekordné minimá.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk