Tretí mesiac vojny v Európe sa začal. Agresívna Moskva, ktorá napadla Ukrajinu, sa pokúsila zničiť nezávislosť štátu, ktorý cynicky nazvala „bratským“.

Ambície kremeľského trpaslíka, ktorý s tichým súhlasom obyvateľov najväčšej krajiny sveta vládne tomuto štátu už tretie desaťročie, sa však ukázali byť silnejšie a vyššie ako všetky „bratské zväzky“.

Ukrajinský ľud už tretí mesiac hrdinsky bojuje za svoju zem, za svoj osud, za svoju budúcnosť a za celú Európu a svet.

A nech to znie akokoľvek paradoxne, ale aj pre budúcnosť Ruska, ktorého obyvateľstvo sa na rozdiel od samotných Ukrajincov nedokázalo stať ľudom, jednotným národom.

Práve možnosť pohŕdania občanmi straší Kremeľ, ktorého vládnuca klika sa zo všetkých síl snaží oddialiť okamih vlastnej smrti.

A v zápale šialenstva je kremeľský režim pripravený na akékoľvek, najstrašnejšie činy. Moskva inváziou na Ukrajinu dokázala, že pre ňu neexistujú žiadne červené čiary, je pripravená ísť až do konca.

A súdiac podľa toho, ako sa udalosti vyvíjajú, koniec Putinovho režimu sa blíži. Putin, ktorý za dva mesiace nezískal ani jedno presvedčivé víťazstvo, podniká nové agresívne kroky.

Kremeľ a jeho hovorcovia sa čoraz viac vyhrážajú nielen Ukrajine, ale aj iným krajinám.

Navyše to platí tak pre štáty, ktoré pomáhajú Ukrajincom v konfrontácii s Moskvou, ako aj pre ostatné, ktoré naivne verili, že „neutralita“ agresie Kremľa a politika „nedráždiť Putina“ im zaručuje pokoj.

Živým príkladom toho je Moldavsko, alebo skôr časť tohto štátu – PMR. Tento kvázi štát, ktorý je vlastne súčasťou moldavského územia okupovaného Ruskom, sa stáva novým bodom nestability v Európe.

Niekoľko krajín naliehavo vyzvalo svojich občanov, aby opustili PMR. Vzhľadom na vývoj situácie v regióne sú podľa západných analytikov predpoklady na to, aby Rusko iniciovalo nepokoje v Tiraspole (hlavné mesto tzv. PMR) v záujme potenciálneho otvorenia nového frontu proti Ukrajine a destabilizácie Moldavska. .

Obyvatelia Podnesterska, ktorí boli z väčšej časti lojálni k Ruskej federácii, odchádzajú už niekoľko dní. Tí na príklade Ukrajiny jasne videli, čo je „ruský svet“ a čoho je Moskva schopná, aj vo vzťahu k „bratskému“ ľudu, takže ich cesta vedie v Moldavsku, ďaleko od Kremľa.

Ide o správny krok, pretože ruskí politici v schizofrenickom šialenstve deklarujú možnosť použitia „červeného tlačidla“ a tretiu svetovú vojnu.

Bombardovaním a delostreleckými útokmi na Ukrajinu Moskva čoraz viac zasahuje pohraničné oblasti. Strely dopadajú takmer niekoľko kilometrov od ukrajinsko-poľského kordónu a už to je jasný signál, že zajtra môžu zasiahnuť priľahlé územie.

K tomu treba dodať, že ostreľovanie Kyjeva pred pár dňami vykonali ruskí fašisti, práve v čase, keď tam bol generálny tajomník OSN.

To hovorí o absolútnom šialenstve moskovského režimu, ktorý demonštruje svoju pripravenosť ísť do extrémnych opatrení. Pre Kremeľ je však nemožné prekročiť „okraj“, pretože sú už dávno za hranicami.

Čo môže zastaviť Moskvu. Odpoveď na túto otázku dal ukrajinský ľud jasne a jednoznačne – Putin sa zastaví tam, kde ho zastavili. Presne toto sa deje na Ukrajine.

Ukrajinci, ktorí boli vo svete považovaní za súčasť Ruska, v skutočnosti nevedeli, kde sa Ukrajina nachádza, ktorých mnohí v Európe nepovažovali za členov európskej rodiny a verili, že Kyjev padne do 72 hodín od agresie Moskvy, dali tvrdú odpoveď Putinovým fašistom.

Dnes je zrejmé, že mier v Európe vydrží dovtedy, kým sa udrží Ukrajina. Padne Kyjev, ďalšia bude Varšava, Bratislava, Pobaltie.

Moskva už podniká predbežné kroky a sleduje reakciu Európy. Kremľu ale veľmi prekáža Ukrajina, ktorej zničenie zostáva hlavnou úlohou fašistického režimu Ruskej federácie.

Podpora ukrajinského ľudu dnes znamená mier v Európe zajtrajška. Bez ohľadu na to, aká zložitá sa táto cesta môže zdať (dodávka zbraní do Kyjeva, odmietnutie energetických zdrojov z krajiny agresora Ruskej federácie, uvalenie sankcií na Moskvu), je to správna cesta.

Len tak sa dá Putinovi ukázať, že Európa je s Ukrajinou a je pripravená brániť svoju slobodu.

Je lepšie to urobiť teraz na Ukrajine, pomáhať jej ľuďom. Pretože keď ste dnes a zajtra prehrali na ukrajinskej pôde, možno sa budete musieť brániť už na svojom vlastnom území.

Európa prešla štádiami podceňovania a upokojovania diktátorov. Slováci a Česi, ako nikto iný, vedia, aké to je zostať bez podpory (keď európski lídri v roku 1938 jednoducho zradili Československo a dali ho nacistom na roztrhanie).

Ako si spomínajú na „podporu“ a „pomocnú ruku“ Moskvy (1968 – Pražská jar, tanky v uliciach hlavného mesta ČSSR).

A táto spomienka by sa mala stať poučením pre celú Európu, ktorá v snahe upokojiť diktátora v 30. rokoch minulého storočia uvrhla svoje národy do plameňov svetovej vojny.

Pamätajte na lekcie histórie. Záchrana Ukrajiny znamená ochranu Európy, zabezpečenie mieru a prosperity pre všetky jej národy.

Autor: Jozef Kováč