Po neúspechu na Ukrajine (počas dvoch mesiacov vojny Moskva nezískala jediné skutočné víťazstvo) Kremeľ v zúfalstve obracia svoj, možno posledný tromf – plynové vydieranie celého kontinentu.

Gazprom od 27. apríla zastavil dodávky modrého paliva do Poľska a Bulharska. Hlavnou motiváciou je odmietnutie európskych spotrebiteľov platiť za energetické zdroje v rubľoch.

Skutočnosť, že podľa existujúcich zmlúv ruble nie sú menou na zaplatenie ruských dodávok paliva, nie je pre Kremeľ dôležitá. V zásade bol pojem „zmluva“ a „medzinárodné právo“ pre Moskvu vždy prázdnou frázou.

Rovnako ako plyn bol vždy zdrojom tlaku vládnucej kremeľskej kliky na Európu, no v žiadnom prípade nie ekonomickým produktom Ruskej federácie.

A ak toto, aj keď nie príliš úspešné, do nejakého času zakrývala Moskva nejakým slušným plátnom, teraz sa masky zrejme vypúšťajú.

EÚ na to už reagovala. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to po oznámení Gazpromu o ukončení dodávok plynu niektorým členským štátom EÚ označila za „ďalší pokus Ruska využiť plyn ako nástroj vydierania“.

Poukazujúc na to, že takéto kroky Moskvy sú neopodstatnené a neprijateľné, európsky líder uviedol, že „to opäť raz ukazuje nespoľahlivosť Ruska ako dodávateľa plynu“.

Samozrejme, slová Der Leinena nie sú bez významu, no vynára sa očividná otázka – naozaj Európa čakala od Kremľa niečo iné?

Bismarck tiež varoval svet, aby nedôveroval Moskve, pretože podľa nemeckého politika minulosti „ani jedna zmluva s Ruskom nestojí za papier, na ktorom bola podpísaná“.

Pravda, dnes už nemeckí politici asi zabudli na slová svojho veľkého predchodcu. Nemecko je jedným z hlavných lobistov za záujmy Kremľa v Európe a najmä v energetickom sektore.

Bola to nemecká kancelárka Merkelová, ktorá oživila Nord Stream 2, hoci všetci chápali, že ide o časovanú bombu pre celý kontinent.

Ale obchodné záujmy sú pre niektorých politikov Starého sveta, žiaľ, vyššie ako európske hodnoty.

Ani začiatok totálnej vojny proti Ukrajine a zverstvá, ktoré „ruský svet“ robí na ukrajinskej pôde, nie sú pádnym dôvodom, aby sa jednotliví politici skutočne zamysleli nad cieľmi Ruska pri presadzovaní jeho energetických zdrojov na kontinente.

Teraz nehovoríme len, a už vôbec nie o Ukrajine. Moskva, ktorá viedla plynovú vojnu s Kyjevom (a v skutočnosti ju prehrala), prešla na vojenskú agresiu proti susednému štátu.

Dnes už plyn do krajín EÚ prestal prúdiť. Po analógii s ukrajinskou verziou možno len špekulovať, aký bude ďalší postup Kremľa vo vzťahu k týmto štátom.

Putinove činy sú typické – sonduje zem, zároveň – varuje, straší. Aká bude reakcia Európy a či si konečne uvedomí, s kým má do činenia – od toho závisí nielen jej energetická bezpečnosť. Ide o mier na kontinente a existenciu jeho krajín ako suverénnych štátov.

Putinove činy majú zmysel. Pri všetkej idiocii a nedostatočnosti kremeľského schizofrenika vie, ako manipulovať európskymi politikmi.

Jedným z hlavných cieľov Moskvy je rozdelenie jednoty v EÚ. V ideálnom prípade by Putin chcel zničiť takú inštitúciu, akou je Európska únia. A plyn ako zbraň na dosiahnutie tohto cieľa je veľmi vhodný. Urobil sa prvý krok v skutočnej energetickej vojne s EÚ.

Ursula Der Leinen povedala, že Európa „je pripravená na takýto scenár a Európska komisia je v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi“.

„Pracujeme na zabezpečení alternatívnych dodávok a najvyššej možnej úrovne skladovania v celej EÚ. Členské štáty vypracovali pohotovostné plány práve pre takýto scenár a my sme s nimi spolupracovali v koordinácii a solidarite,“ uviedol šéf Európskej komisie s tým, že koordinačná skupina pripravuje koordinovanú reakciu EÚ voči Moskve.

Zároveň uistila obyvateľov kontinentu, že bude pokračovať v práci s európskymi a svetovými lídrami na zaistení bezpečnosti dodávok energie v Európe.

„Európania si môžu byť istí, že sme jednotní a plne solidárni s členskými štátmi, ktoré čelia tejto novej výzve. Európania sa môžu spoľahnúť na našu plnú podporu,“ povedala Ursula Der Leinen.

Očividné veci okolo Kremľa, jeho kroky voči európskym „partnerom“, nenechali nikoho na pochybách, že Moskva takéto kroky podnikne.

Kremeľ, ktorý pokračuje vo svojej stáročnej tradícii, sa odchyľuje od akýchkoľvek pravidiel a zbavuje sa akýchkoľvek záväzkov. Zároveň jasne demonštruje dávno pochopený fakt: energetické zdroje pre Ruskú federáciu sú zbraňou namierenou predovšetkým proti Európe.

Moskva už desaťročia vypúšťa na kontinent svoje plynové a ropné žihadlá a snaží sa všetkých presvedčiť, že neexistuje žiadna alternatíva k „lacnému“ plynu z Ruskej federácie a že ona, Moskva, je spoľahlivým zdrojom a dodávateľom energetických zdrojov. .

Dnes je už zrejmé: spoľahlivosť Ruskej federácie je mýtus, rovnako ako iné mýty, ktoré Moskva vytvárala desaťročia.

A teraz, viac ako kedykoľvek predtým, je na programe dňa otázka zavedenia energetického embarga voči Ruskej federácii. Ak sú plyn a ropa zbraňami Kremľa, potom by malo byť absolútne logické zbaviť ho tohto typu zbraní.

A jednota EÚ v otázke embarga je bezpečnosťou celého kontinentu a nielen energetickou.

Áno, musíme byť realisti a priznať si, že takýto krok nebude pre krajiny EÚ jednoduchý. Ale po zvážení všetkých pre a proti je dôležité pochopiť, že „lacný“ plyn je dobrý len vtedy, keď ho možno využívať ako slobodný človek v slobodnej krajine.

Ale cena, ktorú si potom Moskva účtuje za lacnosť svojich energetických zdrojov, je prehnane vyššia, než si človek dokáže predstaviť.

Embargo pomôže nielen zastaviť Rusko v ekonomickej vojne, zoberie mu mocnú páku vplyvu na Európu, ale aj zabrániť vojne ako takej, čím Kremeľ pripraví o zdroj financovania jeho agresie.

Teraz je rozhodnutie na Európe. Do akej miery je dnes každá krajina EÚ pripravená zabezpečiť si svoj zajtrajšok, ochrániť seba a budúcnosť celej Európy, bude závisieť od rozhodnutia politikov celého kontinentu.

Autor: Jozef Kováč