Minulý týždeň polícia obvinila exprezidenta Andreja Kisku z daňového podvodu. Jeho politický oponent a v prezidentských voľbách aj priamy súper Robert Fico (Smer) povedal, že v prípade, ak by súd Kiskovi dokázal vinu, mohol by sa označiť „za nelegálneho prezidenta“.

Prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry podal 12. apríla obžalobu na Eduarda Kučkovského a Andreja Kisku. Kým prvý je obvinený za „pokračovací zločin daňového podvodu“, bývalý prezident „za pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora v súvislosti s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG“.

Podľa hovorcu Krajskej prokuratúry Prešov Mariána Spišáka ide o obdobie jún 2013, november 2013 a apríl 2014, škodu polícia vyčíslila na 155 184,40 eura.

Kiska bol v tom čase nielen majiteľom, ale aj konateľom spoločnosti. KTAG si teda k aprílu 2014 uplatnila vratku DPH vo výške viac ako 146-tisíc eur z celkovo deklarovaných 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho vlastníka.

Daniari ešte v roku 2014 zistili, že vratka bola neoprávnená, keďže firma za náklady na kampaň nedostala od Kisku zaplatené. Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a spätne firme vyrubili daň 14 590 eur. KTAG ju v októbri 2014 zaplatila. Za roky 2013 a 2014 Kiskova firma opravila dokopy až 17 daňových priznaní, dve pre dane z príjmu a pätnásť pre DPH.

Obom obžalovaným hrozí v prípade dokázania viny trest sedem až dvanásť rokov väzenia. Kiskovým protikandidátom v prezidentských voľbách v roku 2014 bol práve Fico. Kiska ho porazil v druhom kole, keď získal takmer 60 percent hlasov.

„Ak by došlo k tomu, že by ho odsúdili, ako sa potom budeme pozerať na prezidentské voľby, kde som kandidoval a bol v druhom kole s pánom Kiskom? Ak by niekto Kisku právoplatne odsúdil za daňové podvody cez spoločnosť, ktorá mu zabezpečovala financovanie prezidentskej kampane, môžeme potom konštatovať, že bol nelegálnym prezidentom. To bude mať široké politické dopady. Minimálne to bude vo svete nevídané, že prezident vyhral neférovo. Bude to mimoriadne silné politické posolstvo,“ reagoval Fico na správu o obžalobe exprezidenta.

Podľa ústavného právnika z Univerzity Komenského Vincenta Bujňáka základný problém možného použitia sankcií podľa zákona o volebnej kampani na akékoľvek skutky z prezidentskej kampane v rokoch 2013 a 2014 spočíva v dĺžke zákonných lehôt.

„Zákon totiž pri správnych deliktoch hovorí, že pokuty možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa štátna komisia alebo ministerstvo vnútra dozvedeli o porušení zákona, najneskôr však do piatich rokov od porušenia zákona. Charakter týchto lehôt je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď by bolo z vykonaného dokazovania v správnom konaní preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo,“ vysvetľuje Bujňák.

V praxi to teda znamená, že „márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán, ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ich uplynutie nie je namietané,” uvádza Bujňák.

Porušenie princípu slobodnej súťaže politických síl možno namietať na Ústavnom súde SR, ktorý má právomoc rozhodovať v konaniach o volebných veciach. Ako poukazuje ústavný právnik, „účelom tohto konania je napraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť napadnutých volieb“.

Podľa zákona návrh na začatie konania môže podať „kandidát na funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 5 percent platných hlasov, a rovnako skupina najmenej pätnástich poslancov, ktorá podala platný návrh na kandidáta na funkciu prezidenta. Okrem nich môže návrh podať aj generálny prokurátor a napokon petičný výbor zastupujúci skupinu občanov, ktorá podala platný návrh na kandidáta na funkciu prezidenta,“ ozrejmuje Bujňák.

Konštrukcia o „nelegálnom prezidentovi“ je však problematická i v tom, že návrh na začatie konania pred Ústavným súdom možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. „Ak by sme sa pozreli na znenie predchádzajúceho zákona, ktoré bolo platné a účinné v roku 2014, nájdeme tam odlišne upravený okruh navrhovateľov, ale rovnako krátku lehotu na podanie návrhu. Výsledky prezidentských volieb z roku 2014 preto v súčasnosti nie je možné v konaní pred Ústavným súdom spochybniť,“ uzatvára ústavný právnik Bujňák.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk