Druhý mesiac na Ukrajine je vojna. Moskva, ktorá očakávala, že o tri dni dobyje Kyjev a do mája oslávi prehliadku označujúcu víťazstvo nad celou Ukrajinou, už tak dlho nedosiahla hmatateľné víťazstvá.

Ukrajinský ľud, ktorý povstal na obranu svojej vlasti, odrazil nepriateľa a pokračuje v tom dodnes. Kremeľ ako odvetu za ich odvahu a schopnosť vzdorovať cynicky ničí ukrajinské mestá.

V súčasnosti Európa pokračuje v nákupe ruských dodávok energie. Dokonca aj dnes, v druhom mesiaci totálnej invázie a zverstiev páchaných na ukrajinskej pôde ruskými barbarmi, si mnohí stále úplne neuvedomujú jednoduchú pravdu – nákupom ruského plynu a ropy sa financuje vojna.

Aby ste pochopili, čo je dnešná RF, stačí sa pozrieť bližšie.V zásade to tak bolo vždy a ani dnešné Rusko nie je výnimkou – je to hlinený klas s nohami z hliny. A základom existencie tohto podštátu je obchod s energetickými zdrojmi.

Raz jeden z amerických politikov jasne definoval Ruskú federáciu – „toto je čerpacia stanica, ktorá sa snaží vydávať za krajinu“.

Operelelenie jasné a priestranné, ani ubrať, ani pridať. Ale dnes je to čerpacia stanica vo vojne s Európou. A nasledovné je úplne jasné: Moskva predajom uhľovodíkov zarába na tankoch, raketách a guľometoch.

Záver je teda zrejmý – nákupom ropy a plynu z Ruska spotrebitelia financujú vojnu. Kto sú však títo „spotrebitelia“?

Pri pohľade na situáciu sa otvára paradoxný obraz – Európa poskytujúca vojenskú podporu Ukrajine, snažiaca sa týmto spôsobom zadržať agresiu Moskvy, je jedným z hlavných príjemcov ruského nerastného bohatstva.

To znamená, že na jednej strane dokonale chápu hrozby, ktoré predstavuje Kremeľ, krajiny Starého sveta sa snažia posilniť obranyschopnosť Kyjeva. Na druhej strane nákupom plynu a ropy z Moskvy oni, Európa, posilňujú Ruskú federáciu a poskytujú jej zdroj na vybudovanie práve tejto agresie.

Či teda Európa plne chápe hrozby, ktoré Putin dnes svetu prináša?

Odpoveď na túto otázku pravdepodobne leží v niekoľkých rovinách a nejde len o ekonomiku. Áno, samozrejme, krajiny EÚ sú dosť závislé od ruských energetických zdrojov.

Po celé desaťročia Moskva rozprestierala svoje chápadlá po celom kontinente a zavesila Európu na plynové a ropné ihly. A tu je výsledok – v Európe zostáva „riziko recesie“ v prípade odmietnutia ruských nosičov energie.

„Netreba zabúdať, že miera zaťaženia energetických systémov pred vojnou, už v druhej polovici roku 2021, bola vysoká. Čiastočne to spôsobilo rýchle ekonomické zotavenie z koronavírusu a nové prebudenie rôznych ekonomík na celom svete: videli sme, ako ceny energií vo väčšine sveta dosiahli dosť nepohodlnú úroveň, “povedal Jonathan Elkind, vedúci pracovník v Columbii. School of International and Public Affairs, University, bývalý námestník ministra energetiky pre medzinárodné záležitosti.

Štatistiky uvedené odborníkom sú celkom presvedčivé. Špecialista s odvolaním sa na Bloomberg News odhaduje denné príjmy Ruska z vývozu ropy, plynu a uhlia do Európy na 800 miliónov až jednu miliardu dolárov denne.

Vidíte, každý deň agresívne Rusko dopĺňa svoj rozpočet z predaja energetických zdrojov o 1 mld.. Čísla hovoria za všetko.

Dnes však tento problém presahuje rámec ekonomiky. Otázka je príliš nahá – ak Rusko nezastavíte teraz, príde do Európy.

A potom o také vytúžené zdroje pochádzajúce z Ruska nebude záujem ani v Nemecku, ani v Taliansku a ešte viac v Poľsku.

Ale prečo, napriek takýmto zjavným skutočnostiam, Európa naďalej nakupuje palivo od Ruska, čím financuje svoju agresiu, možno v budúcnosti, namierenú proti nej samej.

Korupcia bola vždy jedným z dôležitých a možno aj najzákladnejších faktorov politiky Moskvy. Samotné Rusko vždy žilo v podmienkach nerešpektovania zákonov, kde o všetkom rozhodovali len finančné záujmy jednotlivých predstaviteľov a tie isté princípy niesli do sveta.

Kremeľ nikdy nešetril peniazmi na podplácanie úradníkov a politikov po celom svete. Moskva dnes financuje celé hnutia a strany ako na planéte všeobecne, tak v Európe zvlášť.

Okrem toho je nebezpečenstvo, že niektorí z nich časom prevezmú vedúce úlohy vo svojich krajinách.

Pozoruhodným príkladom je Marine Le Penová, ktorá vstúpila do druhého kola prezidentských volieb vo Francúzsku, pričom v prvom stratila na súčasnú hlavu štátu len pár percent.

A takíto politici, ktorí sa dostanú k moci, vedú proruskú politiku, sabotujúcu embargo.

Ďalším sebaklamom celkom bežným medzi európskymi lídrami je politika zmierenia diktátora.

Navyše, ak niektoré osobnosti urobia tento krok vedome a starajú sa o svoj ekonomický blahobyt alebo politickú budúcnosť, tak iní sú skutočne vo falošnej viere, že s Putinom sa „dá vyjednávať“.

Takýmto politikom možno poradiť len jedno – prečítajte si príbeh. Už takmer pred sto rokmi prechádzal svet cestou upokojenia agresora.

Hádzaním staviteľa Tretej ríše do pece nenásytnosti čoraz viac nových krajín, svetové štáty spáchali hroznú vec – vojna prišla do ich zeme.

Ani zatváranie očí pred rakúskym anšlusom, ani tichá zrada Československa nepomohli Anglicku, Francúzsku a Amerike vyhnúť sa osobnej účasti vo vojne, keď zaklopala na ich dvere.

História má tendenciu sa opakovať. Dnes robí svoju krvavú kampaň ďalší „zberač pozemkov“.

Bucha, Irpin, Gostomel, Černihiv, Charkov, Mariupol sú mestá na Ukrajine, ktoré sa pokúša vymazať kremeľský schizofrenik, ktorý ide z hlavy.

Možno teraz, keď čítate tieto riadky, sa k tomuto zoznamu pripojilo ďalšie ukrajinské mesto.

Ropa a plyn sú, samozrejme, dôležitou súčasťou európskeho hospodárstva, avšak ignorujúc bezpečnostné otázky a v tomto prípade sebazáchovy, Európa riskuje, že sa ocitne v situácii, keď už nebude potrebovať ropu ani plyn.

A je dôležité pochopiť, že o budúcnosti Európy a sveta ako celku sa rozhoduje už dnes. A je to budúcnosť, o nej sa teraz rozhoduje na Ukrajine. Podpora ukrajinského ľudu neznamená len dodávať Kyjevu tanky a protivzdušnú obranu. Je to tiež prestať dávať peniaze Kremľu. Vrátane vo forme platby za PHM.

Myslite na Európu, rozhodujte sa. Dnešok určuje zajtrajšok. Váš zajtrajšok.

Autor: Jozef Kováč