Kritika Eduarda Hegera, že sa spolu s českým, so slovinským a s poľským premiérom nezúčastnil v marci cesty na Ukrajinu, bola príkra. Vôbec nešlo o zbabelosť. Ak predsedovi vlády tento riskantný krok neodporučili bezpečnostné zložky, nemal čo riskovať, najmä ak má doma malé deti. Treba dodržiavať zákony, nie podnikať dobrodružstvá.

Dnes vieme, že sa tak radšej mohlo stať. Nielen preto, že cesta nebola až tak riskantná, ako sa tvrdilo. Ale najmä preto, že falošným moralizovaním ponížený Heger začal plánovať „očistný“ reparát. Oveľa riskantnejší krok, ktorého dôsledky ešte len spoznáme. Povedzme rovno, že nová premiérova avantúra nesie punc jeho straníckeho šéfa z OĽaNO Igora Matoviča. Bohužiaľ!

Cesta predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a ministra zahraničných vecí EÚ Josepa Borrella do Kyjeva sa ukázala ako vhodná príležitosť, aby sa do nej náš premiér priplietol či skôr priamo nanútil. Expremiér Peter Pellegrini nemal pravdu, keď Hegera zosmiešnil tým, že sa ide schovať pod sukňu. Pretože predseda vlády už vopred vedel, že s cieľom cesty – ekonomickou pomocou pri obnove povojnovej Ukrajiny – nebude mať nič spoločné. Pravdu mal iný expremiér Robert Fico, keď avizoval, že na Ukrajinu ide darovať náš systém protivzdušnej obrany S-300.

Vysvitlo, že minister obrany Jaroslav Naď, ako ináč z OĽaNO, nám celý čas klamal. Ubezpečenia, že S-300 v hodnote miliónov eur, ktorý chráni Slovensko, nikdy nedodá na Ukrajinu, pokiaľ nebudeme mať adekvátnu náhradu, bola čistá lož. Naď zavádzal do posledných dní, keď vyhlasoval, že protiletecký systém sa prenáša na východnú hranicu len preto, aby chránil lepšie Slovensko tam, kde treba. Čo bude chrániť Slovensko? Je sľubovaný americký systém Patriot rovnako účinný? Mali k nám doraziť už tri batérie Patriotu, každá v hodnote jednej miliardy eur. Kto ich zaplatí? Komu odkrojíme, aby zostalo na zbytočnú vojenskú položku? Lekárom, učiteľom, sociálne slabým? To všetko je našim politikom šum a fuk.

Ale najmä preto, že falošným moralizovaním ponížený Heger začal plánovať „očistný“ reparát. Oveľa riskantnejší krok, ktorého dôsledky ešte len spoznáme. Povedzme rovno, že nová premiérova avantúra nesie punc jeho straníckeho šéfa z OĽaNO Igora Matoviča. Bohužiaľ!

Pravdepodobne nikto z partnerov v NATO od nás tento príliš riskantný krok nežiadal. Naša vláda sa najskôr ponúkla sama. Veď kto by sa nechcel pred svetom ukázať, ako bojuje s Putinom. Akurát na nesprávnom bojisku. Čím menší politik, tým menej rozvahy a diplomatického umu.

Lenže koho to už šokuje po tom, čo nám táto koalícia pripravila za dva roky? Teraz iba preradila na nový rýchlostný stupeň a vystavuje Slovensko ohrozeniu. Úplne zbytočne. Kto vlastne takto vojensky nezištne pomohol Ukrajine okrem nás?

Tí, ktorí sa domnievali, že Heger ide na Ukrajinu bojovať za národné záujmy, vytriezveli. Náš premiér nešiel boxovať za to, aby sme z pomoci EÚ Ukrajiny mali osoh aj my. Napríklad, aby pomoc smerovala do infraštruktúry západnej Ukrajiny, prepojenia na Slovensko, s pozitívnymi dosahmi na vzájomný obchod, ekonomiku, sociálnu oblasť, turistiku. Lenže to je asi mimo akéhokoľvek uvažovania našej vlády. Namiesto pragmatizmu stavia radšej na morálne apely a ideológiu. A dnes sa nedá vylúčiť, že to bude práve naša vládna družina, ktorá bude ako prvá žiadať okamžité a úplne odstrihnutie EÚ od ruského plynu a ropy. Pritom je zrejmé, že najviac by na to doplatilo práve Slovensko.

Koalícia by si mala uvedomiť, že od voličov nedostala mandát na stále sa opakujúce riskantné dobrodružstvá nielen teraz v zahraničnej politike, ale najmä v domácej – sociálnej, zdravotníckej, daňovo-odvodovej politike. Ak bude naďalej pokračovať v bezprecedentnom avanturizme vo všetkom, na čo siahne, tak nás nakoniec dovedie do katastrofy.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk