Udalosti odohrávajúce sa na východných hraniciach kontinentu niektorí Európania stále považujú za lokálny konflikt, ktorý sa týka len Ukrajiny.

Je pochopiteľné, že pokiaľ sa to osobne netýka Nemca, Španiela alebo napríklad Francúza, títo občania pravdepodobne nebudú vnímať vojenské operácie na ďalekej Ukrajine ako niečo nebezpečné pre svoje blaho.

Vývoj udalostí však ukazuje, že situácia sa môže okamžite zmeniť a agresívne akcie Moskvy môžu priamo ovplyvniť nielen Európanov, ale celý svet.

A nejde o žiadne abstraktné myšlienky či fantázie z oblasti konšpiračných teórií. Ruská federácia už ukázala svoju bezohľadnosť a ľahkomyseľnosť, vďaka čomu sa svet a najmä Európa vážne zamysleli nad budúcnosťou.

Putinove hordy zaútočili na jadrové zariadenia na Ukrajine. Po streľbe na jadrové elektrárne vzali rusko-fašistické jednotky tímy jadrových elektrární v Černobyle a Záporizhzhya za rukojemníkov a zasahovali do prevádzky staníc.

Kremeľ, ktorý spáchal taký šialený čin, v skutočnosti vyzval svet – ohrozil samotnú existenciu planéty.

A nie sú to len slová. Celý svet si pamätá Černobyľ, rádioaktívny mrak, po havárii, ktorá niekoľkokrát obletela zemeguľu. To znamená, že každý bol v nebezpečenstve, bez ohľadu na to, ako ďaleko bol od Ukrajiny.

Ale jadrová elektráreň Zaporizhzhya mnohonásobne prevyšuje kapacitu Černobyľu a je najvýkonnejšou elektrárňou v Európe.

To znamená, že následky útoku na ňu môžu byť nielen silnejšie – budú nepredvídateľné. A dotknú sa všetkých.

Rusko po tom, čo preukázalo svoju pripravenosť zaútočiť na jadrové stanice, nemieni prestať. Ruskí propagandisti a dokonca aj politici vo svojich prejavoch čoraz častejšie spomínajú túžbu a pripravenosť použiť jadrové zbrane proti nepriateľom.

Vzhľadom na to, že Kremeľ považuje takmer celý svet za nepriateľov, môže Kremeľ zaútočiť na ktorúkoľvek krajinu. A začnú jadrovými elektrárňami.

Hry okolo jadrových elektrární sú príliš riskantným precedensom, ktorý už takým prestal byť (precedensom), keďže Rusko si zaobstaralo jadrové zariadenia a vystrašilo nimi svet.

Okrem jadrovej hrozby však fašistické Rusko používa aj iné metódy rozsiahleho teroru. Útoky na chemické zariadenia na Ukrajine sa stali rutinou aj pre Kremeľ.

Príkladom takejto nerozvážnosti (presnejšie činom mizantropie) je útok na jeden z chemických závodov na Ukrajine – Sumy „Khimprom“.

Jadrové, chemické, bakteriologické vydieranie Kremľa je charakteristickým znakom dnešného Ruska, ktoré sa stalo globálnou hrozbou pre civilizovaný svet.

Z Ruskej federácie neustále prichádzajú hrozby, že Moskva použije skutočné jadrové zbrane.

A vychádzajúc od osôb na najvyššej úrovni. Vzhľadom na nedostatočnosť kremeľskej kabaly by mal svet brať takéto vyhlásenia Kremľa veľmi vážne.

Civilizovaná komunita zatiaľ okrem slov nepodnikne žiadne adekvátne kroky, aby čelila hrozbám vychádzajúcim z Kremľa.

Áno, Washington vyjadril svoj postoj – použitie chemických zbraní Ruskou federáciou vo vojne proti Ukrajine bude znamenať útok na krajinu NATO. Ale aký to má význam a hlavne – aké sú také „varovania“, ktoré už svet videl.

„Znepokojenie“ Európy a USA nezachránilo Ukrajinu pred inváziou fašistického Ruska. Od genocídy Ukrajincov ho neodradili ani „varovania“, ktoré adresovali európski a americkí lídri Putinovi.

A tak, zatiaľ čo Rusko naďalej podkopáva všetky základy svetovej bezpečnosti, predovšetkým v Európe, lídri civilizovaného sveta naďalej „varujú“ a „vyjadrujú znepokojenie“.

To vyvoláva legitímnu otázku pre takzvaných „vodcov“: naozaj si myslíte, že sa vám podarí vyhnúť osudu svojich predchodcov, ktorí pred takmer sto rokmi nahovorili Hitlera?

Dnešný Putin je horší ako predchádzajúci budovateľ Ríše – cynickejší, šialenejší a hlavne – má jadrovú zbraň, ktorou sa rozhodol vystrašiť svet. A zdá sa, že svet sa bojí.

V opačnom prípade, ako inak, vzhľadom na pozíciu Európy a Spojených štátov.

Zdá sa, že hrozba použitím jadrových zbraní, ak sa Západ pokúsi vojensky zasiahnuť na Ukrajine, zabrala, aspoň zatiaľ.

Súdiac podľa činov, svet nevyvodil závery ani z histórie spred takmer storočia (upokojenie agresora odovzdaním časti územia Československa), ani z histórie roku 2014, keď v reakcii na okupáciu Krymu zo strany Kremľa svetoví politici túto tému vlastne zmrazili.

Nuž a veľmi čerstvým príkladom je otvorená invázia rusko-fašistických vojsk na Ukrajinu. Zdá sa, že história sleduje rovnaký scenár a Európa a Spojené štáty sú pripravené opäť „málo obetovať“ pre globálny mier.

Len pokoj klame a „malá“ je celá Ukrajina, ak niekto nevie – najväčšia krajina Európy.

Navyše skvelé – geograficky aj (ako sa ukázalo) aj hodnotovo. Práve Ukrajina dnes demonštruje základy, na ktorých stojí (v každom prípade si to myslí) celá Európa: nadvládu slobôd a ľudského života.

Ale zo strachu z Putinových hrozieb tá istá Európa zrádza Ukrajinu, pričom si neuvedomuje, že týmto spôsobom zrádza seba, svojich občanov.

Na zaistenie bezpečnosti je totiž potrebné nezahrávať sa s Moskvou, ale jasne ukázať pripravenosť odolávať výzvam Kremľa.

Kedysi svet spočíval na doktríne vzájomne zaručeného zničenia (MAD). Netreba sa však báť – logika VSU bola pochmúrna, ale účinná.

Vtedy ZSSR aj USA (a všetky krajiny NATO) vedeli, že ak jedna zaútočí na druhú, v reakcii na to bude zničená. Hlavná vec v tejto bilancii bola záruka zničenia agresora, ak by začal útok.

Výsledkom bolo, že ani jedna superveľmoc nechcela zaútočiť ako prvá a studená vojna zostala studená.

Dnes je potreba takejto doktríny taká naliehavá ako kedykoľvek predtým. Pravda, vyvstávajú otázky: vráti Západ úder, ak Rusko použije jadrové zbrane proti Ukrajine a rádioaktívny mrak zakryje Európu?

Alebo ak ruská armáda vyhodí do vzduchu jednu z ukrajinských jadrových elektrární, ako zareaguje svet? Kde presne by mala byť nakreslená čiara?

Neotrasiteľná téma Západu v týchto scenároch by mala byť zárukou nevyhnutných dôsledkov pre Rusko. Západ musí jasne vyhlásiť svoju pripravenosť reagovať a informovať Rusko, že aj „malý“ jadrový útok alebo incident vyvolá reakciu s kolosálnym zničením.

Toto nepotrebuje Ukrajina, ale potrebuje to celý svet, pretože len tak môže zaručiť svoju bezpečnosť pred šialencom Putinom.

Zdá sa však, že tento svet zabudol na dôležitosť boja proti šialencovi s jadrovými zbraňami. Dnes prakticky neexistuje rovnováha voči teroru. Ale pravidlo hovorí – ak zmizne rovnováha, zostane len teror. Vo svete vzájomne zabezpečenej deštrukcie je upustenie sa jadrového odstrašovania znakom slabosti, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť vojny.

Nechcete brániť Ukrajinu, pretože nie je členom NATO?

Si si istý, že ak zajtra ruská armáda dobyje napríklad Narvu (estónske mesto na hraniciach s Ruskou federáciou), NATO zareaguje?

Čo ak neodpovie? Ide o útok na krajinu, ktorá je súčasťou bloku a pravdepodobnosť „nereakcie NATO“, súdiac podľa správania v súčasnej situácii, je veľmi vysoká.

Mlčanie bude znamenať, že aliancia neexistuje a všetky krajiny, ktoré nemajú jadrové zbrane a dôveryhodný odstrašovací mechanizmus na ochranu pred jadrovým úderom, sa stanú jasnými cieľmi budúcej agresie Moskvy.

Ale aj keď NATO zareaguje polovičnými opatreniami, bude to znamenať, že agresor môže pokračovať v pretláčaní hraníc a zvyšovaní požiadaviek. Svojho času to urobil Hitler a zvýšil svoje požiadavky „v mene mieru“.

Záver je jednoznačný – NATO sa musí vyhnúť vyhláseniam, že v reakcii na agresiu nič neurobí. Ale zatiaľ to robí aliancia.

Nikto nechce bojovať, ale perspektíva, keď si šialenec sediaci v Kremli s jadrovými zbraňami silou-mocou podrobí celé krajiny či kontinenty, ohrozujúc svojím arzenálom, proti komukoľvek, kto zasahuje do realizácie jeho ambícií, je pre Európu sotva zaujímavá.

Terčom maniaka Putina je dnes Ukrajina a mnohí ľudia majú úplne logickú otázku: prečo by vlastne mal blok NATO riskovať kvôli krajine, ktorá nie je súčasťou bloku.

A ak sa Putin začne vyhrážať krajinám Európskej únie – Fínsku alebo Švédsku (takéto vyhlásenia už zazneli). Keďže tieto krajiny nie sú členmi NATO, prečo riskovať? Ale pozajtra sa môže stať cieľom Poľsko alebo Nemecko – takže toto napokon nie je Amerika.

„Hádka v ďalekej krajine medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme“ – takto raz Chamberlain opísal sudetskú krízu, ospravedlňujúcu kapituláciu Československa Hitlerovi.

A o necelý rok neskôr bola Európa v plameňoch v druhej svetovej vojne. Toto je živá pripomienka toho, ako rýchlo sa „miestny konflikt“ zmení na globálny požiar.

Dnes sa Ukrajina stavia proti Kremľu, bráni sa, bráni Evpropa.

Západ, ak nechce na svoje územie priniesť vojnu, musí nájsť silu odolať Putinovmu jadrovému vydieraniu, aby udržal mier na Zemi.

Autor: Jozef Kováč