Takto sa to má robiť? Ukrajinu doteraz opustilo okolo tri a pol milióna ľudí, z toho je takmer polovica detí.

Na Slovensko prišlo približne 262 000 Ukrajincov, pričom o štatút dočasného útočiska žiada 50 000 z nich. V prvých týždňoch sa pomoci chopili najmä dobrovoľníci, ktorí neskôr žiadali štát, aby zasiahol a prevzal na seba čiastočne zodpovednosť za utekajúcich ľudí. Ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca (50) však namiesto vlastných kapacít využíva aj zazmluvnených súkromníkov. Ako to vysvetľujú?!

Zatiaľ čo v prvé týždne prichádzalo cez východnú hranicu na Slovensko okolo 10- až 15-tisíc ľudí, v súčasnosti sa nápor znížil. Za utorok to bolo napríklad 3 400 Ukrajincov. Postarať sa o také obrovské množstvo prevažne žien a detí si žiada veľa peňazí, ale aj dobrý manažment. Skoordinovať všetky činnosti na hraniciach, poskytnúť ľuďom sužovaným vojnou jedlo, prepravu, zdravotnú pomoc, ubytovanie a usmerniť ich na potrebné úrady si vyžaduje skúsenú logistiku a koordinátora.

Ministerstvo vnútra poverilo touto úlohou v centrách v Michalovciach a v Humennom súkromnú firmu Dustream production, s. r. o. z Banskej Bystrice a uzavrelo s ňou rámcovú zmluvu na 2,5 milióna eur. Na adresu firmy sa objavila kritika, že doteraz organizovala hudobné podujatia či podnikové oslavy a nemá s takýmto typom akcie skúsenosti.

Výberové konanie v tomto prípade nerobili, keďže štát vyhlásil mimoriadnu situáciu. Dustream tvrdí, že zatiaľ poskytli 40 koordinátorov z interných kapacít a desiatky dobrovoľníkov. „Na hraniciach aj predtým pomáhali a chceli pomáhať a táto zmluva im vytvorila priestor zostať v tejto službe dlhšie, lebo im poskytne potrebné finančné krytie,“ povedali z firmy Denníku N.

Takto sa to má robiť? Ukrajinu doteraz opustilo okolo tri a pol milióna ľudí, z toho je takmer polovica detí.

Limity štátu

Ministerstvo vnútra pod Mikulcovým vedením tvrdí, že doplnenie kapacít súkromníkom sa dohodlo po rokovaní Ústredného krízového štábu a navrhli to dobrovoľníci. Zabezpečiť totiž majú komplexné fungovanie veľkokapacitných centier, pričom záštitu nad tým má hasičský zbor v spolupráci s políciou. Rezort tvrdí, že štát si uvedomuje limity vlastných kapacít v niektorých oblastiach, a preto uzatvorili zmluvu s firmou „s cieľom pomoci štátu vytvoriť utečencom priestor pre poskytovanie služieb spojených hlavne s informovaním a organizáciou“.

„Štát okrem tejto pomoci zabezpečuje pre utečencov dopravu, krátkodobé ubytovanie a stravovanie či zdravotnú a psychologickú pomoc,“ upresnili od Mikulca. Rezort zdôrazňuje, že ide o rámcovú zmluvu, čiže nemusia vyčerpať všetky prostriedky. „Štát v žiadnom prípade nepresunul riadenie migračnej krízy na súkromnú firmu, tá je iba ďalším z mnohých komponentov podriadených štátu tak, aby bolo zvládanie súčasnej situácie dlhodobo udržateľné,“ dodali.

Firma s dlhom

Predmetom polemiky bola aj zmluva za 1,64 milióna eur s firmou Globalgastro plus. Tá má na starosti poskytovanie stravovania pre utečencov v azylovom zariadení Gabčíkovo. Zaujímavé je, že firma má podľa portálu Finstat podlžnosti voči ministerstvu práce vo výške 3 581 €. Tento rezort to však poprel. „Ministerstvo práce v súčasnosti neeviduje takúto pohľadávku spoločnosti,“ uviedli.

Z dostupných údajov v centrálnom registri zatiaľ ministerstvo vnútra uzatvorilo zmluvy v súvislosti s utečeneckou krízou za 5,1 milióna eur. Fakt, že Mikulec vybral na manažovanie utečeneckej krízy súkromnú firmu, prekvapil aj vicepremiérku Veroniku Remišovú. „Máme najväčšiu utečeneckú krízu od 2. svetovej vojny a myslím si, že na to treba niekoho, kto má skúsenosti s organizá­ciou,“ uviedla.

Minister obrany Jaroslav Naď hovorí, že jeho kolega Mikulec hľadá riešenia, ktoré sú najviac efektívne. Richard Sulík presun na súkromníka vníma rozpačito: „Z manažérskeho hľadiska ide o nesprávny krok.“ Mikulec sa bráni, že na všetky veci nemajú kapacitu. „Sekcia krízového riadenia má 190 ľudí a pri tých počtoch to nie je v silách rezortu vnútra,“ uzavrel, no neodpovedal na otázku, či sa pozná so šéfom firmy Dustream.

Takto sa to má robiť? Ukrajinu doteraz opustilo okolo tri a pol milióna ľudí, z toho je takmer polovica detí.

Aké zmluvy uzatvorilo ministerstvo vnútra

1. rámcová dohoda na nákup a predaj vankúšov, paplónov, obliečok, plachiet, suma: 176 400 eur, dodávateľ: Alena Šugerová

2. rámcová dohoda o poskytnutí služieb spočívajúcich v komplexnom manažmente a procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov, suma: 2 517 025,20 eura, dodávateľ: Dustream production s. r. o.

3. rámcová dohoda o poskytovaní stravovacích služieb, suma: 1 970 346 eur, dodávateľ: Globalgastro, s. r. o.

4. rámcová dohoda na dodávku odpadkových košov, kontajnerov a stojanov na odpadové vrecia, suma: 36 528 eur, dodávateľ: FEREX, s.r.o

5. rámcová dohoda na dodávku jednorazového proviantného materiálu, suma: 157 444,80, dodávateľ: XEPAP, spol s . r. o.

6. rámcová dohoda na poschodové postele a matrace vrátane dopravy na miesto, suma: 237 000 eur, dodávateľ: KLS spol. s. r. o.

7. Cateringové služby s.r.o. – celodenná strava za 6,85 € – zmluvu nepodpísali, peniaze dávajú na základe kontroly vydaných porcií na hraničnom priechode Vyšné Nemecké a  vo veľkokapacitnom centre Michalovce – stravu vydávajú aj poľné kuchyne OZ SR a dobrovoľníci.

Štát musí mať stanovené jasné kritériá kvality

Radovan Ďurana, ekonomický analytik INESS

-Postaviť stany, zabezpečovať jedlo, pochopiteľne, môžu aj vojaci, na druhej strane, vojaci sú ľudia, ktorí sú v špeciálnej službe, z ktorej im vyplýva výsluhový dôchodok, a to nie je práve personál, ktorý by mal vykonávať takéto činnosti. Predsa len organizátori koncertov a festivalov vedia tieto jednorazové alebo aj dlhšie akcie zabezpečiť, pretože majú na to siete, spolupracovníkov aj firmy. Či je to ekonomické alebo nie, sa nedá posúdiť. V takýchto situáciách by štát mal postupovať tak, že si jasne stanoví kritériá kvality na to, čo má tá firma zabezpečovať, a tie vyhodnocovať. Pokiaľ ten kontrakt také niečo obsahuje, tak mi to pripadá legitímne.

Zdroj: https://www.cas.sk