„Nikto nečakal, že toto príde. Nieto ešte v takejto hrôzostrašnej podobe,“ hovorí ukrajinská umelkyňa Olesia. Svojim krajanom pomáha, kde sa len dá. Tlmočí na úradoch, vybavuje doklady a má plán, ako u nás zamestnať prichádzajúce Ukrajinky.

Olesia, ktorej známi hovoria Les, pochádza z Odesy. Do Bratislavy prišla pred viac ako šiestimi rokmi po skončení strednej školy, aby tu rozvíjala svoj umelecký talent. Pôvodne plánovala byť učiteľkou výtvarného umenia a pracovať s deťmi, no časom pochopila, že najviac ju napĺňa tetovanie.

Ako sama hovorí, je to svet plný emócie, bolesti a pocitu komfortu vo vlastnom tele. Dnes má vlastný tatérsky salón, ktorý časom plánuje využívať aj ako kultúrny priestor.

Svoju energiu však investuje aj do mnohých iných aktivít, medzi ktoré patrí festival Fjužn, iniciatíva Platforma udržateľnosti či občianske združenie Mareena. Aktuálne sa však všetko v jej živote točí okolo pomoci ľuďom z Ukrajiny.

Mame s bratom sa podarilo ujsť, otec nestihol

V čase, keď sa ruská agresia voči Ukrajine začala vyostrovať, Les vedela, že musí konať. Tušila, že sa deje niečo zlé.

„Mesiac pred začiatkom vojny sa mi podarilo dostať mamu a brata na Slovensko. Žiaľ, 24. februára – teda v deň prvého útoku – boli akurát na Ukrajine, kde si odskočili po zvyšok vecí. Navyše, mama tam ešte mala prácu, tak si išla doriešiť niekoľko náležitostí. Po prvých výbuchoch okamžite nasadli do auta a vyrazili na Slovensko. Cestovali tri dni, ale už sú pri mne, v bezpečí,“ popisuje Les.

A dodáva, že jej otec toľko šťastia nemal. „V ten deň mal možnosť odísť iba do 17-tej, no nestihol to. V takejto chvíli si tú hrôzu uvedomíš v plnom rozmere. Ostal tam a teraz nie je možnosť dostať ho do bezpečia.“

Aktuálne je v meste, odkiaľ Olesiina rodina pochádza, relatívny pokoj, no vo vzduchu cítiť strach. „Všetci čakajú, čo bude. Ten Mordor sa nesie celou Ukrajinou. Nič nefunguje. Všetci iba sledujú správy a pomáhajú tým, ktorí utekajú do nášho kraja z Kyjeva či z Charkova,“ opisuje Les situáciu v Odese, ktorá sa však zo dňa na deň mení.

„Nikto nečakal, že toto príde. Nieto ešte v takejto hrôzostrašnej podobe. Že sa to môže stať v modernom svete. Ľudia majú v očiach strach a slzy. Ich svet skončil – navždy, nenávratne. Je to nepredstaviteľná katastrofa.“

Práca pre ženy z Ukrajiny

Les však zmobilizovala všetky svoje sily a kontakty v Bratislave. „Pomáham rodinám, ktoré to najviac potrebujú. Práve zakladáme upratovaciu agentúru tetuska.ua, aby sme mohli legálne zamestnávať ženy z Ukrajiny, ktoré sem prichádzajú. Sú to obyčajné ženy ako moja mama a babka. Sú vďačné za všetko. Prostredníctvom práce im dávame nádej a aspoň nejaké peniaze na život. Zároveň im posúvam aj iné – kvalifikovanejšie – ponuky práce, pomáham s vybavovaním dokladov a prekladom,“ vymenúva Les.

Cez Instagram tiež podporuje svojich kamarátov na Ukrajine, ktorí napríklad šijú spacáky pre ukrajinských vojakov a pomáhajú ich distribuovať na front.

Umenie, vybavovačky na úradoch aj turistika

„Teraz sa nedá robiť nič iné, ako si pomáhať. Zo začiatku som stopla všetku moju prácu, no dnes už viem, že potrebujem aj balans. Nedávno sme v mojom tetovacom štúdiu mali benefičný deň otvorených dverí. S novou kolegyňou Irinou Zlivka sme na podporu Ukrajiny tetovali množstvo ľudí (pozn. red.: Irina pochádza z Užhorodu. Na Slovensko prišla nedávno, aby tu našla útočisko pred vojnou),“ vraví Les.

Ostatné dni má nabité od rána do večera. „Predpoludním tetujem a potom vyrážam na úrady vybavovať čo treba, stretávať sa s ľuďmi a riešiť akútne veci pre ľudí v núdzi. Každú sobotu som rozbehla turistiku s deťmi, ktoré práve prišli z Ukrajiny, aby sa aspoň trochu odreagovali a zhlboka sa nadýchli vzduchu, v ktorom je cítiť mier.“

Občianske združenie Bystriny buduje sieť,  ktorá prepája aktívnych občanov a iniciatívy po celom Slovensku. Séria malých-veľkých príbehov platformy Bystriny pripomína, že i zdanlivo drobné a často prehliadané aktivity posúvajú našu krajinu k lepšiemu.

Zdroj: https://www.aktuality.sk