USA a Európska únia chcú vytrestať Rusko za agresiu na Ukrajine.

Európske spoločenstvo plánuje odstrihnúť sa od ruských energetických surovín do roku 2027. Európska komisia navrhla, aby už na budúcu zimu členské štáty objednali o dve tretiny plynu menej. Odborníci na energetiku upozorňujú, že odstrihnúť sa od ruského plynu okamžite nie je pre Slovensko jednoduché, dá sa to však docieliť postupne, ak hneď začneme hľadať iné možnosti. Nový Čas sa zhováral s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (54), ako to je s plynom a ropou v realite.

Ropa: Tankery vedia priviezť ropu kdekoľvek zo sveta

Nedostatok ropy zatiaľ nehrozí a aj v budúcnosti by dodávky z Ruska bolo ľahšie nahradiť, pretože táto surovina k nám nemusí prúdiť potrubím, dá sa doviezť tankermi. „Ropa tečie, výhoda je v tom, že zásobníky sú plné. Zo zákona sme povinní mať zásoby ropy na 90 dní. Momentálne, sčítaním všetkých rezerv, sú zásoby na viac ako 120 dní. Ropa tečie štandardným tlakom, tisíc kubíkov za hodinu, to je také priemerné množstvo,“ vraví Sulík.

„V prípade zásobovania ropy má Slovnaft a Slovensko vďaka Skupine MOL aj alternatívu v podobe južnej trasy, ktorá vedie cez ropovod Adria. Ropovod ide cez územie Maďarska a  Chorvátska a ústi v prístave Omišalj, kde vedia tankery priviezť ropu prakticky kdekoľvek zo sveta,“ uviedol pre Nový Čas hovorca Slovnaft u Anton Molnár.

„Keby teraz bola ropa odstavená, mám od Slovnaftu prísľub, že všetku spotrebu na Slovensku vykryjú, a ak budú škrtiť, tak budú škrtiť na exportoch,“ vraví Sulík. Problém však vidí v tom, že aj keby sme nedovážali ropu priamo z Ruska, aj tak by išlo o nejakú ruskú ropu, pretože ropa z nejakej inej oblasti je pre Slovnaft príliš „ľahká“. „Vyzerá to tak, že keby sa kompletne celosvetovo uvalilo embargo na ruskú ropu a nedala by sa kúpiť ani cez nejakú lodnú dopravu, tak Slovnaft by mal technologické problémy. Museli by sme hľadať zdroje, kde by sme kupovali benzín a naftu, a došlo by k obmedzeniam. Samozrejme, až po štyroch mesiacoch, lebo na štyri mesiace tej ropy je,“ upresnil minister.

V prípade, že by EÚ odsúhlasila úplné embargo na ruský plyn a ropu, žiadal by kompenzačné mechanizmy a solidaritu od ostatných európskych krajín, ktoré by nám pomohli. Podľa prepočtov by nám totiž chýbalo 10 až 15 % plynu. „Keď budú existovať nejaké kompenzačné platby, tak o. k. Netrhali by sme kvôli tomuto partiu, jednotný postup je dôležitý. Určite by sme nešli vetovať embargo na ropu a plyn, aby sme boli za pekných v Putinových očiach,“ povedal Sulík s tým, že on je za to, aby sme cez leto naplnili zásobníky aj ruským plynom.

Ruská ťažká ropa nie je jediná

Karel Hirman, analytik

– Slovnaft patrí MOL-u. Mol je zodpovedný za zásobovanie rafinérie. Tzv. ťažkých druhov rôp, tzv. sírnatých, je na svete niekoľko. To, čo tečie Družbou, nie je jediný druh ropy. Ak nebude fungovať zásobovanie Slovnaftu, tak jeho podiel na trhu s ropnými produktmi určite radi obsadia konkurenti inej rafinérie a iní dodávatelia pohonných látok na tento trh, keďže v tomto regióne sú európski profíci. Je zarážajúce, že za 20 rokov MOL nebol schopný zabezpečiť také zásobovanie rafinérie ropou, aby bol prevádzkyschopný za každých okolností. Česká rafinérska spracováva niekoľko druhov rôp a bez problémov funguje.

Plyn: Pri odpojení potrebujeme 55 lodí ročne

Sulík nepovažuje vyhlásenia o tom, že by sme okamžite mali zastaviť odber ruského plynu za reálne. „Plynu je málo, lebo už predtým ho bolo pod priemerom. Našťastie bola slabá zima, ale keďže sme na konci vykurovacieho obdobia, zásobníky sú síce prázdne, ale sme už v polovici marca a plyn tečie. Tečie ho dokonca viac ako obvykle,“ vraví minister.

„Ale keby teraz plyn prestal tiecť, mali by sme dosť veľký problém, lebo až 85 % plynu je z Ruska. Je možné ho nahradiť skvapalneným plynom z Ameriky. Vyskúšali sme si prvú loď, aby sme vedeli, o čom to je. Aby sme pokryli komplet celú potrebu Slovenska, potrebovali by sme jednu loď týždenne, čiže približne 55 lodí do roka. Pri týchto vysokých cenách, ktoré sú na burze, je cena amerického plynu rovnaká, aj tak platíme za plyn vždy len burzovú cenu,“ vraví minister.

Nevie si však predstaviť, ako by sme dokázali nahradiť celú potrebu plynu. „Keby sme teraz objednali v Amerike jednu loď týždenne, začalo by to chodiť. Ale keby celá Európa zastavila dodávky plynu z  Ruska, čo je 40 % pre celú Európu, neviem, či by vôbec toľko lodí stíhalo chodiť. Asi by sme sa dostali do problémov,“ vraví Sulík. Vyjadrenia ekonómov Ivana Mikloša a Karla Hirmana, ktorí tvrdia, že od ruského plynu sa treba odstrihnúť okamžite, považuje za nereálne. Ktorá krajina by mohla v budúcnosti Rusko nahradiť?

„To nebude jedna krajina, to bude zmes opatrení. Niečo sa ušetrí, niečo sa nahradí, lebo vy viete kúriť aj inak ako len plynom. Už 40 % Košíc bude o pár rokov vykurovaných horúcou vodou cez Geotherm. Niečo nahradíte tak, niečo onak, a potom vám ostane ešte nejaké množstvo plynu, ktoré sa bude kupovať ako skvapalnený cez lode,“ vysvetľuje šéf rezortu hospodárstva. Podľa Sulíka sa vieme komfortne odpojiť od ruskej ropy a plynu do 8 rokov, teda do roku 2030. „To bude robiť celá EÚ. Budeme ešte viac forsírovať solár, vietor,“ doplnil.

Jadrové palivo je problém, uhlie chodí

Pokiaľ ide o uhlie, z Ukrajiny k  nám stále chodí vlakmi, z Ruska sa doprava vlakmi zastavila. „Rusi odmietajú posielať vlaky cez Ukrajinu, myslím si, že ten dôvod je jasný. Ale ponúkajú možnosť nalodiť to v  nejakom prístave, či už na juhu alebo na severe,“ vysvetľuje Sulík. Najväčší problém by však mohol nastať s jadrovým palivom, ktoré nám dodáva výlučne Rusko. Na bratislavskom letisku pristálo aj po začatí vojny ruské lietadlo s jadrovým palivom. Štát by musel mobilizovať rezervy a kombinovať uránové tyče. „Na tento rok je Slovensko zabezpečené,“ povedal Sulík.

Zdroj: https://www.cas.sk