Kým Ukrajinu bombardujú ruské „holubice mieru“ a svet uvažuje, ako pomôcť Dávidovi v boji s Goliášom, naši proputinovskí trolovia myslia len na seba. Po krátkej odmlke začínajú brojiť proti cenzúre a stavajú sa do role falošných martýrov. V čom sa mýlia? A prečo by sa aj tolerantná demokracia mala brániť proti hoaxom?

Sloboda prejavu je základným pilierom demokracie. No ak slobodu zneužívame na jej potláčanie, mali by sme niesť za to aj dôsledky. Téza, že pravda sa rodí v konfrontácii so lžou v slobodnej diskusii, je v ére sociálnych sietí fikciou. Pravdu totiž na nich odhalíme neskoro, alebo vôbec. A ak by sa nám to aj podarilo, správa o vyvrátení hoaxov nikdy nebude mať obdobný dosah. Šíritelia hoaxov a dezinformácií nehrajú fér, a preto by jednoducho nemali mať neobmedzený priestor v diskusii. V tomto svetle je blokovanie prokremeľských webov vítaným a logickým krokom.

Pri sledovaní ruskej propagandy sa totiž zastavuje rozum. Kremeľskí agresori stále opakujú zvrátené lži, že ruskí vojaci nebombardujú civilné objekty, Putin nemal na výber nevraždiť, alebo že Ukrajina nie je samostatným národom, no napriek tomu potrebuje denacifikovať.

Sloboda prejavu je základným pilierom demokracie. No ak slobodu zneužívame na jej potláčanie, mali by sme niesť za to aj dôsledky.

Podobné tvrdenia by sme nemali ticho tolerovať. Ich cieľom je šírenie neistoty, legitimizácia vražednej agresie a podrývanie základných pilierov demokratického a právneho štátu.

Tieto tendencie badať aj v prejavoch facebookovej jednotky Ľuboša Blahu, ktorý začína brojiť proti cenzúre údajne fašistického štátu. Vraj sa vraciame do časov, keď sú jednotlivci postihovaní za zlý názor a do verejného diskurzu sa tlačí len „jediná pravda“. Za normálnych okolností by človek mávol nad takýmito bludmi rukou. Dnešné okolnosti nevídanej agresie a propagandy však za normálne označiť nemožno. Dnes ide o životy a o hodnoty.

Malichernosť týchto scestných analógií spočíva najmä v tom, že hoax (úmyselne šírená nepravdivá informácia) môže byť len skutkovým tvrdením a nie hodnotiacim úsudkom. Vyraďovanie hoaxov z verejnej diskusie neznamená umlčiavanie nevhodných názorov. Tie totiž ležia mimo pravdy a lži. Ak napríklad tvrdíme, že Ukrajina by mala radšej zložiť zbrane a odovzdať krajinu okupantom, ide len o „priblblý“ hodnotiaci úsudok, ale nie o hoax.

Naši alternatívni bojovníci za pravdu a slobodu však vedome stierajú tieto hranice s cieľom udržať si teplučké miesto na popredných priečkach facebooku. Sú totiž jeho produktmi a bytostne závislí od algoritmov uprednostňujúcich nenávistný obsah. Túto do očí bijúcu obavu z vlastnej virtuálnej existencie podčiarkuje absurdný Blahov výrok, že „pravda je na sociálnych sieťach, a preto sa ich tak boja. Preto zavádzajú cenzúru“.

Nuž, ak by sme pristúpili na tento naratív, tak Kremeľ sa väčšmi musí báť pravdy, keďže v krajine úplne zablokovali prístup na Facebook. Okrem toho v Rusku hrozí 15 rokov basy za údajne klamlivé správy o ruskej armáde, za protesty proti vojne a za výzvy na sankcie. Toto je vysnívaná krajina našich prokremeľských bojovníkov proti totalite?

Ak nezakročíme hneď, s veľkou pravdepodobnosťou nás čaká repete chýb, ktoré sme trpko pocítili na vlastnej koži počas pandémie. Na začiatku sme zdravotníkom tlieskali, ku koncu sme ich napádali. Naozaj chceme naivne dúfať, že hoaxy a dezinformácie tentoraz nezožnú obdobný úspech?

Zdroj: https://nazory.pravda.sk