S hrôzami vojny sa po čase vyrovnáva aj kinematografia. Nemusí ísť pri tom len o dokumentárne snímky. Prinášame vám tri hrané filmy, ktoré sa svojím spracovaním vojnovej tematiky zapísali do dejín svetového filmu.

Vražedné polia (The Killing Fields, 1984)

Muž kráča bažinami, kľučkuje po nánosoch hliny, aby sa vyhol pádu do vody. Postupuje obratne vpred, no nakoniec sa šmykne a ocitne sa v zablatenej jame zaliatej vodou. Hrozivé precitnutie ho čaká, keď si uvedomí, že je obkolesný desiatkami mŕtvych tiel a ľudských pozostatkov.

Udalosti krátkej, no krutej občianskej vojny a diktatúry v Kambodži boli vo filmovom priemysle roky prehliadané. Pozoruhodný príbeh priateľstva na pozadí jedného z najkrutejších režimov sa dostal do povedomia sveta až v snímke Vražedné polia.

Jeden z najdesivejších vojnových filmov nakrútil v roku 1984 britský režisér Roland Joffé. Jeho film rozpráva o krutej vláde Pol Pota a jeho Červených Khmérov v Kamodži v 70. rokoch minulého storočia.

Na pomerne veľkej ploche 141 minút nám tvorcovia predstavujú príbeh amerického novinára a držiteľa Pulitzerovej ceny Sidneyho Schanberga, ktorý sa spolu s tlmočníkom Pranom snažia svetu podať informácie o zúriacej vojne medzi kambodžskou armádou a oddielmi Červených Khmérov. Medzi týmito dvoma mužmi vzniká nezvyčajné a silné priateľstvo na pozadí krutosti a smrti, ktorej sú obaja svedkami.

Sidney spolu s ostatnými zahraničnými novinármi tušia, že postupná prevaha a víťazstvo Khmérov vedených Pol potom bude znamenať hrôzy, ktoré si v povojnovej histórii nikto nevedel predstaviť.

Scenár založený na skutočných udalostiach a zážitkoch novinára Schanberga, píšuceho v tej dobe pre New York Times, patrí k tomu najlepšiemu na poli vojnovej drámy.

S reálnym naratívom desivého poznania, že po troch rokov krutovlády Červených Khmérov ostalo v krajine takmer 2 milióny mŕtvych, pracuje režisér Roland Joffré veľmi obratne a citlivo. Práve civilný prístup k vojnovej tématike robí z filmu Vražedné polia výnimočné dielo.

Čata (Platoon, 1986)

Návrat vojnového filmu do Hollywoodu. Aj takto môžeme označiť štyrmi Oscarmi ovenčený snímok Olivera Stonea z roku 1986. Po siedmch rokoch to bol prvý vážny film o konflikte vo Vietname od nakrútenia legendárnej Apokalypsy Francisa Forda Coppolu.

V havnej úlohe sa predstavil Charlie Sheen, pre ktorého to bola jedna z najlepších rolí, aké získal. Ako čerstvý nováčik sa citol uprostred rozdelenej jendotky, čaty, v ktorej udávali tón dve mimoriadne silné osobnosti.

Na jednej strane stál zatrpknutý a zákerný seržant Barnes, ktorého stvárnil Tom Berenger a na opačnej strane vojnou unavený seržant Elias v skvelom podaní Willema Dafoe.

Scenár, ktorý si režisér Stone napísal aj podľa vlastných spomienok, ukázal vietnamskú vojnu na striebornom plátne z inej stránky. Mučenie a zabíjanie vietnamských roľníkov, vrátane žien a detí aj zobrazenie amerických vojakov ako alkoholikov a narkomanov.

Príbeh vojaka-jednotlivca, ktorý sa v obkolesení spolubjovníkov prispôsobuje norme, čiže nezákonnému zabíjaniu a brutalite, bol pre americkú vojnovú drámu nezvyčajný práve z dôvodu, akým pozerá na tzv. Vietnamskú traumu. Nehrdinské spracovanie snímky malo v druhej polovici 80. rokov za následok, že film bol veľmi vrúcne prijatý kritikmi a s úspechom sa stretol aj u divákov.

Presne o dvanástej (Twelve O’clock High, 1949)

Americká bombardovacia letka dislokovaná v Anglicku je na pokraji rozpadu. Nebezpečné nálety na Nemecko, početné straty a k tomu aj výmena obľúbeného veliteľa, nepridávajú mužom na pohode. Druhá svetová vojna vrcholí a všetci si uvedomujú, že v rozhodujúcej chvíli musia ťahať za jeden povraz.

Presne o dvanástej patrí k najlepším filmom skúseného amerického režiséra Henryho Kinga. Čiernobielu snímku natočil len štyri roky od konca druhej svetovej vojny. Do hlavnej úlohy obsadil Gregoryho Peka, ktorý stvárnil postavu nového veliteľa, generála Franka Savagea.

Americké velenie zhrozené zo situácie, aká panuje v letke, sa rozhodne odvolať stávajúceho veliteľa, ktorý si skrz početné straty nedokázal udržať odstup od svojich pilotov. Navyše začal pochybovať o tom, či nebezpečné nálety nad Nemeckom, ktoré nechce kapitulovať, majú svoje opodstatnenie.

Jeho miesto zaujme generál Frank Savage. Tvrdý, rozhodný, no aj autoritatívny dôstojník. Muži v letke si k nemu spočiatku len ťažko hľadajú cestu. Časom si však vybudujú vzájomný rešpekt až obdiv.

Režisér King sa rozhodol pre odvážny prístup, pretože len štyri roky po vojne vo filme prezentoval vojakov-antihrdinov. Ľudí z mäsa a kostí, ktorí majú obavy o svoje rodiny, strach zo smrti a ideály vojnového víťazstva sú im vzdialené. Film ukazuje tlak a pochybnosti, ktorým vo vojne čelia ako vojaci tak aj dôstojníci a najvyššie velenie armády.

Presne o dvanástej sa dočkal niekoľkých remakov, no ak chcete vidieť jednu z najlepších vojnových drám, siahnite po origináli.

Zdroj: https://www.aktuality.sk