Životne odkázaní na ruské nerastné bohatstvo. To je situácia Slovenska, ale aj niektorých iných členských štátov Európy, vo vzťahu k Rusku.

Ak sa režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozhodne v reakcii na západné sankcie obmedziť dodávky strategických surovín, tak Slovensko doplatí hlavne na vysokú závislosť od ruského plynu, ropy či jadrového paliva.

Jedným z najväčší spotrebiteľov plynu na Slovensku s podielom vyše desať percent je napríklad podnik Duslo Šaľa, ktorý vyrába hnojivá pre poľnohospodárov či močovinu Adblue pre motoristov. Železnú rudu a uhlie z Ruska odoberajú košickí oceliari a ruské jadrové palivo kupujú Slovenské elektrárne do našich nukleárnych reaktorov v Mochovciach aj Jaslovských Bohunicicach.

Z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho vývozu a prichádzalo pol percenta dovozu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského vývozu tam smerovalo asi 1,6 percenta, ruský dovoz tvoril asi tri percentá.

Podľa ekonóma Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je dôležitejšie pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. To nám podľa ekonóma napovie oveľa viac ako nízke percentá vzájomného obchodu. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy (a príbuzných produktov) sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 percent, ukazujú to dáta z roku 2020. „Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva,“ informuje Horňák.

Ak by došlo k otvorenému vojenského konfliktu, slovenská ekonomika by pociťovala jeho dopady cez niekoľko priamych aj nepriamych kanálov, myslí si ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. „K prvým bezprostredným následkom konfliktu by zrejme patrilo narušenie produkcie a prepravy tovarov z a cez územie Ukrajiny a Čierneho mora. Ďalším následkom by bol nárast cien poľnohospodárskych a energetických komodít, ako aj železnej rudy či hnojív,“ vymenúva možné riziká analytik. Podľa neho by slovenskí spotrebitelia aj podniky takýto vývoj pocítili ďalším rastom cien tovarov, potravín a energií respektíve vstupných surovín.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk