Poriadok zavedený na kontinente po skončení 2. svetovej vojny sa zrútil. 21. februára 2022 sa Európa stala inou.

Moskva, reprezentujúca jednu z víťazných krajín nacizmu, ktorá za toto víťazstvo zaplatila neuveriteľne vysokú cenu, sedemdesiat rokov po tomto krvavom masakri zapálila na európskom kontinente nový požiar.

Prezident Ruskej federácie oficiálne uznal LDNR a vyslal svojich vojakov do predtým okupovaných častí Doneckej a Luhanskej oblasti.

Ale ak sa predtým Moskva zúčastnila vojny na východe Ukrajiny, hanebne sa prezliekala za „miestnych dobrovoľníkov“, potom 21. februára armáda útočníkov vstúpila na Ukrajinu pod vlajkou Ruskej federácie.

Už v pondelok večer hlásili očití svedkovia v okupovanom Donecku pohyb veľkých ešalónov vojenskej techniky a vojakov z centra mesta v smere k frontovej línii s ukrajinskými jednotkami.

Prezident Ruskej federácie osobne potvrdil agresiu svojimi dekrétmi o uznaní ORDLO ako „nezávislých republík“. Kremeľský agresor nariadil vyslanie ruských jednotiek na východ Ukrajiny, údajne „na udržanie mieru“.

„V súvislosti s odvolaním sa hlavy „Doneckej ľudovej republiky“ na Ministerstvo obrany Ruskej federácie až do uzavretia dohody uvedenej v odseku 3 tohto výnosu bude realizácia Ozbrojených síl Ruskej federácie. federácie na území „Doneckej ľudovej republiky“ mierových funkcií.“

Chápete, kto teraz nastolí poriadok na celom kontinente, v každom prípade – sníva o tom.

No masky zhodili a agresor ukázal svoju pravú tvár. Pravdaže, pre hlúpych či mentálne zaostalých dáva stály predstaviteľ Ruska v OSN Nebenzya dôvod opäť pochybovať o agresivite Kremľa.

Ruský diplomat vyzval svojich kolegov, aby si „rozmysleli hlavu, odložili emócie“ a nezhoršovali situáciu. Ukazuje sa, že podľa Nebenziho je Moskva stále otvorená diplomatickému riešeniu, ale nemieni „povoliť nový krvavý masaker“ na Donbase, povedal.

Ale kto tomu teraz verí? Snáď len množstvo ultrapravicových, dobre živených kremeľskými stranami a ich podporovateľmi v Európe. Čo teraz povedia Fico a Pellegrini, z ktorých sa v poslednom čase stali veľkí milovníci Moskvy? Ako teraz, dokázať svojim priaznivcom, že Ruská federácia prináša mier. Peniaze si však treba zarobiť tak, že sa naratívy Kremľa dostanú k masám.

Čokoľvek dnes Rusko povie, na jeho slovách už nezáleží. Celý svet bol svedkom aktu invázie ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu, potvrdenej aj hodinovým prejavom ruského Führera, v ktorom zo seba vyhodil všetky svoje komplexy a nenávisť ku všetkému ľudskému, civilizačnému.

Hlavným nepriateľom kremeľského schizofrenika je Ukrajina. Teraz sa tým netají, zničiť to je jeho hlavným cieľom.

Minské dohody, ku ktorým sa Putin snažil prinútiť Ukrajinu, mu šliapali pod nohy.

Stála predstaviteľka USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová uviedla, že agresor Kremľa „roztrhal minské dohody na kusy“ a že súčasné kroky Moskvy „sú jednoznačne základom pre snahu vytvoriť zámienku pre ďalšiu inváziu na Ukrajinu“.

„Dôsledky ruských činov budú hrozné pre Ukrajinu, pre Európu a pre celý svet,“ varovala Thomas-Greenfield vo svojom prejave.

Tieto obavy potvrdili aj predstavitelia iných štátov sveta. To však vyvoláva logickú otázku – no a čo? Aké kroky podniknú USA a Európa v reakcii už nie na hrozbu, ale na inváziu Moskvy na Ukrajinu. Dnes už armáda pod vlajkou Ruskej federácie vstúpila na Ukrajinu, no a čo?

Vyslanec Spojených štátov povedal, že ruský prezident „testuje náš medzinárodný systém, testuje naše odhodlanie“. Putin má v úmysle ukázať, že dokáže násilím „premeniť OSN na frašku“. „V reakcii na túto krízu musíme konať spoločne,“ povedal Thomas-Greenfield.

Tieto slová počúva Ukrajina už niekoľko mesiacov. No a čo?

Už 21. februára americký prezident Biden uvalil sankcie na investície a iné obchodné aktivity občanov USA na východnej Ukrajine a 22. februára budú nasledovať ďalšie opatrenia Washingtonu, aby „vyhnali Rusko na zodpovednosť za jasné porušenie medzinárodného práva“.

Dnes celý svet videl, že problém nie je len a dokonca ani nie tak na Ukrajine. A ako správne poznamenal zástupca Spojených štátov, výzva pre Rusko je skúškou.

A toto je skúška, a to aj pre samotnú Európu, ktorá by mala ukázať, ako zodpovedá kedysi deklarovaným princípom: sloboda, demokracia, ľudia.

Celý svet sa až do včerajška tváril, že Ukrajina je vo vojne sama so sebou, Krym – hoci bol uznaný ako anektovaný Ruskom, štandardne bol Ruskom považovaný za vrátený na základe historického majetku a Ukrajine bolo ponúknuté, aby sa bránila proti možnú inváziu vojenskej armády Kremľa na jeho hraniciach a odovzdanie svojich záujmov Moskve.

Kedysi dávno sa Európa vzdala záujmov jednej krajiny kvôli agresorovi, ktorý si sám seba predstavuje zberateľa pôdy.

Československo, roztrhané chamtivým Fuhrerom, malo zachrániť Britániu, Francúzsko a spol. Ako skončila podlosť európskych priateľov, si pamätajú nielen Slováci a Česi – celá Európa, celý svet.

Dnes sa Ukrajina, podobne ako v roku 1968 Československo – Moskva, snaží zničiť právo ľudí na sebaurčenie, túžbu žiť ako človek. Potom krajina zostala v skutočnosti tvárou v tvár militantnej Moskve. Čo sa dnes stane s Ukrajinou, na ktorú, rovnako ako vtedy do Československa, vstúpili ruské tanky „udržať mier“.

Vynára sa úplne logická otázka – no, Európa, aká je dnes cena lacného ruského plynu? Koľko stojí sloboda a demokracia? Čo sa ešte dá predať alebo darovať pre pomyselný pokoj kontinentu?

Ukrajinský štát bojuje o celý kontinent. Aby ochránila svoj zajtrajšok – Európa musí chrániť Ukrajinu už dnes.

Autor: Jozef Kováč