Je smutné, že táto vláda, ktorá dala garancie verejnosti aj Európskej únii, že posilní postavenie novinárov, hľadá politický kompromis až teraz, hovorí odborník na mediálne právo, advokát Tomáš Kamenec.

Ani štyri roky po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dva roky od posledných parlamentných volieb sa v otázke ochrany novinárov veľa nezmenilo. Práve naopak. Panteón politikov, ktorí na médiá verbálne útočia, sa ešte rozrástol.

Lepšie podmienky na výkon novinárskej práce mal priniesť ústavný zákon z dielne ministerstva kultúry. Stále sa o ňom len rokuje.

Na spadnutie už minulý rok

Rezort kultúry tak prichádza aspoň s úpravou bežných zákonov. Koaličné strany pritom deklarujú, že zlepšenie ochrany novinárov podporujú. Odborník na mediálne právo kritizuje, že napriek sľubom koalícia hľadá hlasy pre zmeny až teraz.

Ústavný zákon bol na spadnutie už minulý rok, keď ministerstvo kultúry pod vedením nominantky OĽaNO Natálie Milanovej predložilo verejnosti predbežnú informáciu k návrhu ústavného zákona o slobode médií. Ide o dokument, v ktorom predkladateľ stručne sumarizuje chystanú legslatívu. Nejde teda o samotný návrh zákona.

Cieľom novej právnej úpravy – podľa slov rezortu kultúry – bolo zaručiť novinárom vyššiu slobodu a bezpečnosť pri výkone povolania a ochrániť zdroje aj v prípade médií, ktoré pôsobia len na webe, čo dnes naša legislatíva nezohľadňuje.

Taktiež sa mali vymedziť práva a povinnosti novnárov a cez ne zabezepčiť ich lepšia právna ochrana, napríklad zákaz diskriminácie médií zo strany úradov. Štátne inštitúcie by si tak nemohli vyberať, s kým komunikovať budú a s kým nie.

Koalícia má aj dostatok hlasov na to, aby ústavný zákon presadila. Aktuálne má 90 poslancov, čo je minimálny počet na ústavné zmeny.

Milanová však v novembri 2021 informovala, že o ústavnom zákone sa stále rokuje. Tento stav trvá dodnes.

Posilnenie ochrany zdroja

Keďže rezort nedokázal nájsť podporu 90 poslancov na ústavný zákon, svoju pozornosť presunul na iné právne úpravy, v ktorých sa čiatočne vysporiadava aj so záväzkami z ústavného zákona.

„Ministerstvo kultúry pripravilo komplexnú reformu mediálneho prostredia (zákon o mediálnych službách, autorský zákon, zákon o publikáciách a ústavný zákon na ochranu novinárov). Na 55. schôdzi NR SR bol prerokovaný a schválený autorský zákon. Zákon o mediálnych službách je naplánovaný na ďalšiu schôdzu. Zákon o publikáciách sme tento týždeň predložili na rokovanie vlády a prešiel,” sumarizuje aktivitu rezortu jeho hovorkyňa Zuzana Viciaňová.

V závere dodáva, že o „zastrešujúcom ústavnom zákone, budeme informovať pred jeho predložením do medzirezortného pripomienkového konania”. Kedy by sa tak mohlo udiať jasné nie je.

V oboch spomínaných zákonoch – o mediálnych službách aj o publikáciách – sa nachádza paragraf, upravujúci ochranu novinárskych zdrojov. Po novom by sa táto ochrana, teda možnosť odopretia jeho vyzradenia aj orgánom činným v trestnom konaní, mala vzťahovať aj na médiá, ktoré pôsobia len v digitálnom prostredí. To sa dnes nedeje a na digitálne médiá sa ochrana zdroja v podstate nevzťahuje.

Uvidíme vlastníkov?

Druhú zásadnú vec, ktorú prinášajú legislatívne zmeny, je stranparentnenie vlastníckej štruktúry. Každé médium, ktoré bude chcieť pôsobiť u nás, sa bude musieť zapísať do Registra partnerov verejného sektora. Bude tak musieť odkryť nielen vlastnícku štruktúru, ale aj konkrétne osoby, ktoré profitujú zo ziskov média.

„Veríme, že sa tým zvýši dôvera v klasickú žurnalistiku, ktorá má v čase dezinformácií nezastupiteľnú úlohu. Hnutie OĽANO nielenže podporuje zvýšenú ochranu novinárov, ale s takýmito návrhmi aj aktívne prichádza,” hovorí predseda parlamentného výboru pre kultúry a médiá a poslnec Obyčajných ľudí Kristián Čekovský, ktorý v minulosti pôsoil ako redaktor RTVS.

Zákony však ešte musia prejsť parlamentom. O tom mediálnom mali poslanci rokovať už na tejto schôdzi. Ministerka kultúry však požiadala o jeho preloženie na marcovú schôdzu.

Zmeny pritom majú podporu aj v koalícii.

„Opakovane a viackrát sme sa postavili za novinárov, pričom sme odsúdili tak verbálne či fyzické útoky na nich, ako aj obvinenie redaktorov Denníka N. Považujeme za dôležité, aby si mohli novinári robiť svoju prácu slobodne a nikto nezasahoval do ich práva nezverejniť zdroj svojich informácií,” povedal člen výboru pre kultúru a médiá za SaS Roman Foltin.

Aktuálnu úpravu, o ktorej mali rokovať zákonodarcovia, víta aj strana Za ľudí. „Dôležitou otázkou, ktorú návrh zákona rieši, je nezávislosť novinárov a transparentnosť médií. To je vzhľadom na finančné previazanie majiteľov a vydavateľov s rôznymi podnikateľmi skrytými v pozadí čoraz ťažšie uplatniť. Ľudia majú právo vedieť, kto článok napísal aj kto je majiteľom média, ktoré obsah šíri. Lebo nie je dôležité iba to, čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí,” odkázalo tlačové oddelenie Za ľudí.

Hnutie Sme rodina do uzávierky na naše otázky nereagovalo.

Zmeny v Trestnom zákone

Čiastkové zlepšenie ochrany novinárov by mala priniesť aj novela Trestného poriadku, ktorú vypracovalo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej (SaS). Súčasťou zmien je aj zavedenie nového osobitného motívu „pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie”.

„Reagujeme na aktuálny nárast útokov voči lekárskemu personálu, učiteľom, bezpečnostným zložkám, novinárom, ale aj zamestnancom podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre každodenný život. Spáchanie trestného činu z osobitného motívu zvyšuje trestnú sadzbu,” vysvetľuje hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Tak ako predchádzajúce spomínané zákony, aj táto novela ešte musí prejsť schvaľovaním parlamentu. Žiadne zmeny teda v platnosti zatiaľ nie sú.

Odborník: Je smutné, že podporu hľadajú až teraz

„Je smutné, že táto vláda, ktorá dala garancie a komunikovala aj verejnosti, aj Európskej únii, že značným spôsobom posilní postavenie novinárov a bude sa snažiť v tomto smere prijať zodpovedajúcu legislatívu, hľadá politický kompromis práve teraz,” kritizuje advokát a odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec zo spoločnosti Paul Q.

Podľa neho je dôležité okrem chstaných zmien presadiť aj ďalšie. Tou základnou, ktorá sa však nedá vynútiť zákonom, je rešpekt: „Štvavé a nenávistné prejavy politikov sú nebezpečné vo vzťahu k fyzickým útokom a bezpečnosti novinárov.”

Tie sa v poslednom čase množia. Spomedzi politikov je ich šíriteľom napríklad predseda Smeru Robert Fico, ktorý má dlhodobo zlé vzťahy s viacerými médiami. Aj na piatkovom mimoriadnom rokovaní parlamentu k odvolávaniu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) tvrdil, že médiá chránia túto vládu a koalíciu ako žiadnu inú predtým.

K Ficovi sa však po nástupe k moci pridal aj predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič, ktorý sa domnieva, že za nárast podpory Smeru môžu médiá. Potvrdil to na rovnakej schôdzi, kde Fico hovoril, že médiá chránia túto vládu.

Podľa Matoviča ju médiá len kritizujú a naopak, nikdy ju za nič dobré nepochvália.

Chýba zákaz diskriminácie médií

Ďalšou dôležitou zmenou by mal byť princíp nediskriminácie médií. Svedkami takejto situácie sme boli napríklad v roku 2014, keď vtedajší premiér Robert Fico odmietol komunikovať s denníkom Sme a novovznikajúcim Projektom N (teda neskorším Denníkom N).

Novším prípadom je tlačová konferencia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý na svoju tlačovú besedu z kapacitných dôvodov nepozval všetky médiá. Medzi tými, ktoré nedostali pozvánku, boli Aktuality.sk a Denník. Novinárky oboch médií zostali vtedy pred budovou generálnej prokuratúry.

„To by sa v demokratickej krajine stať nemali a svedčia o nerešpekte k novinárskemu povolaniu a k verejnosti, ktorej sú tie informácie určené,” hovorí Kamenec.

Taktiež dodnes nie je vyriešená definícia, kto je novinár a čo je novinárska činnosť. Od týchto definícii sa potom mala odvíjať aj vyššia miera ochrany.

Otázne je, do akej miery bude možné rozlíšiť klasické médiá od tých dezinformačných. Podľa Kamenca neexistuje žiadna čarovná formulka, no pomoc si sľubuje od toho, keď médiá budú musieť zverejňovať svojich vlastníkov a užívateľov výhod a ľudí, ktorí im priespievajú na prevýdzku.

„Recipienti si potom môžu spraviť vlastný úsudok o tom, či toto financovanie nemá vplyv na obsah,“ konštatuje advokát.

Ústavný zákon zabezpečí stabilitu

Dôvodom, prečo tieto veci chcela ministerka presadiť do zákona s ústavnou silou, bola stabilita: na jeho schválenie alebo zmenu treba aspoň 90 hlasov poslancov. Táto koalícia ich má, no nie je to bežný stav. Robiť teda zmeny v právach novinárov garantovaných ústavným zákonom by bol väčší problém ako v bežnom zákone, na čo v extrémnom prípade stačí 39 hlasov poslancov.

Takéto ukotvenie niektorých práv podporuje aj Kamenec.

„Vzhľadom na historickú skúsenosť by som sa prikláňal k tomu, že niektoré zásadné veci by bolo zaviesť ústavným zákonom od ochrany novinárov cez povinnosť orgánov odpovedať novinárom. Ak sa bavíme o najzásadnejších opatreniach, ktoré by sme si chceli zachovať a ktoré by mali byť hrázdou proti nebezpečenstvám zo strany štátu, bolo by dobré to prijať ako ústavný zákon. Ale to je otázka skôr na politikov,” dodáva odborník na mediálne právo.

Zdroj: https://www.aktuality.sk