Útok na Európu. Slovensko pod okupáciou Kremľa
Eskalácia konfliktu na východných hraniciach kontinentu je dnes témou číslo jeden nielen európskych, ale aj svetových médií.
A zatiaľ čo celý svet je zvedavý, či sa Putin rozhodne pre totálnu inváziu na Ukrajinu, sám šéf Kremľa pokračuje v okupácii Európy.
A ak v prípade množstva susedných krajín – Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny – kde už prebehla okupácia časti ich území Ruskom so zbraňou v ruke, tak zvyšok Európy Kremeľ informačne a politicky útočí. .
Pozoruhodným príkladom takejto expanzie Moskvy v Starom svete je Slovensko, kde Kremeľ naďalej zvyšuje svoj vplyv, pričom pod svoje krídla preberá všetkých nových hráčov.
Ak sa Putin skôr spoliehal na ultrapravicové hnutia v slovenskej politike, tak to časom začalo byť dosť nepohodlné aj pre Kremeľ.
Posúďte sami – Ľudová strana „Naše Slovensko“, aj v samotnej republike sa nazýva nacistická a jej členovia si ruky nepodávajú.
Zástupcovia tejto krajne pravicovej organizácie, keďže sú absolútne proruskí a existujú z prostriedkov pridelených Moskvou (o tom opakovane písali slovenské médiá), aktívne propagujú kremeľské naratívy v slovenskej spoločnosti.
Svedčiace je aj správanie členov tejto strany. A tak jej vodcu Mariana Kotlebu v roku 2017 odsúdili za šírenie rasovej nenávisti na 4,4 roka väzenia – ako hlavná regionálna samospráva Bansko-bisritského kraja rozdával neonacistické symboly na jednej zo stredných škôl v regióne.
Členovia strany obdivujú diktátora Josefa Tisu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny na čele bábkovej kolaborantskej vlády.
V máji 2017 sa Generálna prokuratúra SR obrátila na Najvyšší súd SR so žiadosťou o rozpustenie strany Naše Slovensko, pričom takýto krok odôvodnila prítomnosťou profašistických tendencií v nej, porušením ústavy, slovenskej a medzinárodnej strany. zákonov.
Toto sú „priatelia“, ktorých Kremeľ má a je jasné, že aj na pozadí kremeľskej kliky vyzerajú marginalizovane.
No celkom nečakane sa zoznam „Putinových priateľov“ doplnil o včerajších lídrov Slovenska – Petra Pellegriniho a Roberta Fica, ktorí stáli na čele vlády republiky v rokoch 2012 až 2020.
A to je veľmi vážny nárok Moskvy na dostatočne silnú lobby v slovenskej politike, keďže vyššie menovaní sú lídrami dvoch popredných opozičných strán „Hlas“ a „SMER“.
Promoskovská orientácia týchto lídrov sa prejavila pri prerokúvaní zmluvy o strategickej spolupráci so Spojenými štátmi americkými v slovenskom parlamente, ktorá zabezpečuje pre ozbrojené sily Spojených štátov amerických prístup aj na dve vojenské letiská na Slovensku. ako ostatné vojenské zariadenia dohodnuté zmluvnými stranami.
Proti ratifikácii zmluvy sa postavili strany Pellegrini a Fico s tým, že obmedzuje slovenskú suverenitu ešte viac ako sovietska invázia v roku 1968.
Je tu však jedna nuansa – rokovania s americkou stranou o tejto dohode sa začali ešte v čase, keď bol Fico premiérom, a pokračovali aj počas Pellegriniho premiérovania. A zrazu títo politici zmenili orientáciu a stali sa antiamerikanistami.
Čo tak ovplyvnilo mienku expremiérov a prečo je im dnes agresívna Moskva bližšia ako civilizovaný Západ.
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme sa pozrieť na to, čo sa dnes deje vo vnútri Slovenska. S nástupom novej vlády orgány činné v trestnom konaní výrazne pokročili vo vyšetrovaní korupčných trestných činov na vysokej úrovni súvisiacich s predchádzajúcou vládou.
Bývalí majitelia vládnych úradov v tomto smere pociťujú reálnu hrozbu väzenia, a tak sa snažia úradom oponovať na všetkých frontoch.
Týmto spôsobom sa snažia dosiahnuť znovuzvolenie a zastaviť vyšetrovanie. A aj bez záruk víťazstva opozícia požaduje predčasné voľby.
Treba podotknúť, že deštruktívna pozícia opozície nepriniesla žiadne výsledky a zmluvu s USA ratifikoval aj slovenský parlament. Na druhý deň ho podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.
Je tu však dôležitý bod – proruské sily, ktoré prehrali v boji proti dohode, zvíťazili v inom – zdiskreditujúc prozápadný kurz, zmobilizovali protestný elektorát.
A čo je najdôležitejšie, ohlasovateľmi tohto kurzu neboli žiadne okrajové postavy, ale celkom slušní politici.
To predstavuje vážne hrozby ako pre samotné Slovensko, tak aj pre celú Európu, pretože to dáva ďalšie tromfy v rukách Kremľa.
Fico a Pellegrini v prípade predčasných volieb získajú so svojimi stranami minimálne 30 % hlasov a to im dá príležitosť na odvetu.
Moskva sa nimi chce pomstiť na Slovensku aj v celej Európe, pričom neustále zvyšuje tlak na civilizované štáty kontinentu.
Veď už teraz podľa prieskumov 44 % Slovákov viní zo súčasnej krízy NATO a USA. A takýmto úsilím politikov bude nedôvera voči Západu v slovenskej spoločnosti len narastať.
A niet pochýb, že Ruská federácia je vždy pripravená „pomôcť“ svojim vazalom. Ako sa bude dianie ďalej vyvíjať a akým smerom sa bude Slovensko uberať, závisí aj od toho, komu občania republiky zveria svoj hlas v budúcich voľbách. A na tom nezáleží – budú plánované a mimoriadne.
Aby si Slováci vybrali správne, musia si to veľmi dobre premyslieť. A nezaškodilo by prečítať si históriu iných štátov, ktoré hľadali „priateľstvo“ s Moskvou, aj to svoje, a prísť na to, kto je váš priateľ a kto nie.
A pochopte, že krásne slová nie sú vždy skutočnými činmi. K moci sa demokraticky dostal aj diktátor minulosti, ktorý vybudoval Tretiu ríšu a dal ľudu krásne sľuby oblečené v tých správnych frázach.
Súčasný diktátor sediaci v Kremli to robí nesprávnymi rukami, ústami iných a snaží sa ovplyvniť všetky národy kontinentu. Či mu to Slovensko dovolí, nech si odpovie každý občan republiky sám.
Autor: Jozef Kováč