NATO posilňuje východnú líniu obrany. Slovensko môže prijať vojenský kontingent aliancie
Severoatlantická aliancia súhlasila s návrhom armády rozmiestniť kontingenty na východe Európy v reakcii na pokračujúcu eskaláciu agresie zo strany Ruskej federácie a koncentráciu vyše 120-tisíc vojakov na hraniciach s Ukrajinou.
„Tridsať členských krajín NATO tento týždeň prijalo zodpovedajúci vojenský návrh ako súčasť písomného rozhodovacieho procesu,“ uvádzajú Süddeutsche Zeitung.
Ministri obrany krajín aliancie musia toto rozhodnutie potvrdiť počas stretnutia naplánovaného na 16. februára. Potom bude zverejnené príslušné oficiálne vyhlásenie. Je potrebné poznamenať, že plán sa môže realizovať na jar.
Predtým bojové skupiny vojenskej aliancie sídlili iba v Poľsku a pobaltských krajinách. Teraz budú mnohonárodné sily aliancie rozmiestnené na Slovensku, v Bulharsku a Rumunsku. Ďalšie kontingenty môžu poskytnúť Spojené štáty a Francúzsko. Okrem toho je NATO pripravené prehodnotiť svoju prítomnosť v iných európskych krajinách.
Moskva naďalej eskaluje situáciu. Od jesene minulého roka spravodajské služby Spojených štátov amerických a viacerých európskych štátov oznamujú sústredenie ruskej armády pri hraniciach s Ukrajinou a varujú pred reálnou hrozbou ruskej invázie do susednej krajiny.
Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken uviedol, že Rusko pokračuje v eskalácii na hraniciach s Ukrajinou a invázia môže nastať kedykoľvek, dokonca aj pred koncom olympijských hier v Pekingu.
Nadiktovala to v piatok 11. februára návšteva generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na vojenskej základni v Rumunsku, kam predtým z Nemecka presunuli tisícku amerických vojakov.
Stoltenberg vo svojom prejave na základni povedal, že prítomnosť americkej armády je dôkazom záväzku Washingtonu pre bezpečnosť Európy.
Generálny tajomník NATO vyjadril znepokojenie nad pravdepodobnou ruskou inváziou na ukrajinské územie a uviedol, že aliancia zváži dlhodobú prítomnosť svojho kontingentu v juhovýchodnej Európe.
Je nepochybné, že Moskva bude proti takýmto iniciatívam. Navyše to urobí, ako vždy, rukami niekoho iného.
A tak Maďarsko, ktoré priamo hraničí s Ukrajinou, v stredu verejne oznámilo, že nepovažuje za potrebné presúvať jednotky NATO na svoje územie.
Ak si pripomenieme udalosti, ktoré sprevádzali ratifikáciu zmluvy medzi Bratislavou a Washingtonom o vojenskej spolupráci, môžeme predpokladať, ako bude Kremeľ na Slovensku konať.
Moskva vážne plánuje ultrapravicové sily, ku ktorým sa pripojili včerajší vládni lídri, ktoré predstavujú pomerne pôsobivú súčasť slovenskej spoločnosti, ktorej sa ruské naratívy aktívne vkladajú do povedomia práve týchto promoskovských síl.
Do akej miery budú môcť títo politici ovplyvňovať osud Slovenska, závisí od občanov tejto krajiny, ktorým nabudúce zveria svoje hlasy.
Na zodpovedanie tejto otázky stačí pochopiť nasledovné – kto ochráni v prípade nebezpečenstva samotné Slovensko? Bez ohľadu na to, aký majú občania krajiny vzťah k USA a NATO, bol to práve Washington, ktorý bol sprievodcom Bratislavy po Severoatlantickej aliancii a EÚ, kde Slovensko tak veľmi túžilo, poskytoval poradenstvo aj finančnú pomoc.
Ako pomohla Moskva? Desaťročia sovietskej okupácie Slovenska, ktoré bolo vtedy súčasťou Československa, a celej východnej a časti strednej Európy. Chce sa niekto vrátiť do tej doby?
Príbeh Berlína, rozdeleného na dva tábory – sovietsky a západný a oddelených múrom postaveným ZSSR, je príznačný. Zjednotené Nemecko aj po troch desaťročiach pociťuje rozdiel v sociálno-ekonomickej úrovni dvoch Nemecka – východného a západného.
Svoje účty pre Moskvu majú aj obyvatelia Slovenska, z ktorých si niektorí ešte pamätajú „Pražskú jar“ – 1968, „bratské“ tanky v uliciach hlavného mesta Československa.
Príklady pokračujú. Ale vyššie uvedené stačí na pochopenie toho, čo je Moskva a čo možno od nej očakávať. A položte si otázku: je možné dôverovať Kremľu?
Myslite na to, kto bude ďalší po Ukrajine, s ktorou má Slovensko spoločnú hranicu, v prípade útoku na prvé Rusko. Pravdepodobne potom Moskva plne kompenzuje „lacný plyn“, ktorý štedro dáva niektorým Európanom, a bude žiadať o nedbanlivosť politikov, ktorí hrajú spolu s Putinom.
Pravda, budú žiadať nie od samotných politikov, ale od občanov, ktorých zastupovali a v mene ktorých konali. Potvrdia vám to obyvatelia gruzínskeho Abcházska a Južného Osetska, moldavského Podnesterska, národy Čečenska a Sýrie a samozrejme Ukrajiny, v ktorej Rusko dodnes vedie vojnu, okupuje Krym a rozdúchava konflikt na východe. krajiny, pripravujúc rozsiahlu inváziu do krajiny susediacej so Slovenskom.
Ochrániť dnes Ukrajinu, alebo skôr pomôcť jej brániť sa proti agresívnemu Rusku, znamená chrániť seba, každého občana, každú krajinu na kontinente a Európu ako celok a zabezpečiť mierovú budúcnosť pre celý svet.
Autor: Jozef Kováč