Hlasný škandál v slovenskom parlamente, kde neadekvátny poslanec polial vlajku Ukrajiny vodou, sa stal predmetom diskusie v Bratislave aj v Kyjeve.

Ukrajinská strana žiadala vysvetlenie, ospravedlnil sa šéf slovenského ministerstva zahraničia, ktorý bol v tom momente na návšteve ukrajinskej metropoly. Zdalo by sa, že incidentu je koniec. Ale v skutočnosti to tak len vyzeralo.

Na príbeh samotnej vlajky sa pravdepodobne čoskoro zabudne. Ale to, čo sa dialo medzi múrmi parlamentu, je znakom pomerne zložitých procesov prebiehajúcich v slovenskej spoločnosti.

Aktuálny škandál bol výsledkom aktívnej propagácie protizápadných a protiukrajinských naratívov na Slovensku. A tieto tézy si osvojuje opozícia a spolu so stranami extrémnych názorov to robí včerajšia vláda.

K incidentu s vlajkou došlo, keď slovenskí poslanci zvažovali dohodu o strategickej spolupráci so Spojenými štátmi, ktorá by umožnila armáde Spojených štátov prístup k dvom letiskám na Slovensku a ďalším vojenským zariadeniam, na ktorých sa strany dohodli.

Dohoda je koncipovaná na 10 rokov a Spojené štáty sa podľa nej zaväzujú investovať 100 miliónov dolárov do modernizácie slovenskej vojenskej infraštruktúry.

Mimochodom, podobnú dohodu podpísalo ďalších 23 členských krajín NATO, vrátane všetkých, okrem Slovenska, krajín „východného krídla“ aliancie.

V ten istý deň, 8. februára, zmluvu so Spojenými štátmi ratifikoval slovenský parlament a na druhý deň ju podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

„Dohoda nenarúša našu suverenitu, nezabezpečuje prítomnosť cudzích vojakov alebo cudzích základní na našom území bez povolenia vlády alebo parlamentu, ako sa to deje teraz,“ povedal slovenský prezident.

“Európsky kontinent vrátane Slovenska je už niekoľko rokov terčom hybridných útokov, vrátane masívnej dezinformačnej kampane. Potvrdzujú to aj závery našich špeciálnych služieb. Jeho cieľom je oslabiť naše inštitúcie, destabilizovať našu spoločnosť a snažiť sa nás ešte viac odcudziť našim spojencom,“ uzavrela Čaputová.

Predtým sa proti takejto dohode postavili len poslanci krajne pravicovej strany Naše Slovensko, no nečakane sa proti dohode postavili dve najväčšie opozičné sily na čele s bývalými premiérmi, Hlas Petra Pellegriniho a SMER Roberta Fica.

Paradox je v tom, že rokovania so Spojenými štátmi o tejto dohode sa začali ešte v čase, keď bol Fico premiérom, a úspešne pokračovali aj počas Pellegriniho premiérovania.

Predstavitelia týchto strán sa stali ostrými kritikmi dohody so Spojenými štátmi, podľa ktorej obmedzuje slovenskú suverenitu ešte viac ako invázia sovietskych vojsk v roku 1968.

Takýto prudký zvrat vo vzťahu k USA je veľmi indikatívny. Za súčasnej vlády orgány činné v trestnom konaní výrazne pokročili vo vyšetrovaní korupčných trestných činov na vysokej úrovni, ktoré súvisia s predchádzajúcou vládou. Cítia reálnu hrozbu väzenia, a tak sa snažia postaviť proti úradom na všetkých frontoch, aby dosiahli znovuzvolenie a zastavili vyšetrovanie.

Útok na prozápadný kurz dokázal zmobilizovať protestný elektorát. Sociologické prieskumy ukazujú, že 44 % Slovákov obviňuje NATO a USA z vytvárania súčasnej krízy okolo Ukrajiny. A naratívy Kremľa sú v slovenskej spoločnosti čoraz populárnejšie.

A to výrazne zvyšuje schopnosti Ruskej federácie. Veď donedávna záujmy Kremľa v slovenskej politike presadzovali ultrapravičiari typu Naše Slovensko, ktoré financuje Moskva (o tom už viackrát písali slovenské médiá). V súčasnej situácii je však pre Kremeľ ťažké otvorene podporovať stranu, ktorej lídri verejne obdivujú nacistických vodcov. To všetko vážne obmedzovalo „spoluprácu“.

Fico a Pellegrini sú úplne iná vec, v ich osobe Moskva prijíma agentov vplyvu v podobe popredných opozičných politikov na Slovensku, ktorých rating v prípade predčasných volieb bude minimálne 30%. A toto je vážna ponuka na proruskú pomstu.

Či súčasná politika Washingtonu predstavuje nebezpečenstvo pre Slovensko, nech posúdi každý sám. Ale je dôležité pochopiť, že samotná možnosť rozhodovania je sloboda, ktorú dnes občania Slovenska majú. Ide o jeden z faktorov demokracie, ktorý je pre občanov dostupný, a to aj prostredníctvom vstupu do EÚ a NATO, ku ktorému USA dostatočne prispeli.

Áno, aj samotná situácia na Slovensku nie je ani zďaleka ideálna. Ale ak fakt vraždy novinára viedol k demisii premiéra Slovenska, pri ktorej sa to stalo, tak v Rusku, o ktoré sa niektorí slovenskí politici tak silno snažia, je za toto pri moci už 23 rokov prezident. .

Za činy akéhokoľvek prezidenta, akejkoľvek vlády, akejkoľvek moci sú ľudia vždy premrhaní. Navyše bez ohľadu na to, či túto moc podporoval alebo nie.

V každom prípade sú to ľudia, ktorí dostávajú diktátorov k moci, alebo sa jej aspoň nebránia. Alebo nedostatočne odolávať.

Súčasná vláda Slovenska, ktorá demonštruje jasný proeurópsky kurz, deklaruje európske hodnoty. Usilovať sa o civilizovanú Európu neznamená „proti Rusku“.

Ale Moskva to tak vníma. Účel Ruskej federácie je pre bežného občana planéty dosť nepochopiteľný. Už to viackrát formulovali bystré mysle v samotnom Moskovsku: „Pre Rusko je dôležité nežiť dobre, ale nenechať dobre žiť iným.“

To celkom jasne vysvetľuje správanie ruskej vládnucej „elity“. Aj keď, toto sa len ťažko dá nazvať elitou – bandou zlodejov, ktorá zo svojich ľudí vysáva aj to posledné.

Len sa nad tým zamyslite – Rusko vlastní 40 % nerastných zásob planéty. Zároveň je v rebríčku životnej úrovne svojich občanov v druhej stovke štátov niekde blízko Nigérie, Haiti a Zimbabwe.

Je nepravdepodobné, že by občania Slovenska chceli rovnakú životnú úroveň. Je nepravdepodobné, že by sa uvedomelý Slovák chcel vrátiť do čias sovietskej okupácie, kde sa Kremeľ snaží hnať krajiny východnej Európy, ktoré boli kedysi jeho lénom, a čo Moskva zjavne nedávno urobila v „návrhoch“ do Washingtonu.

Poučenie z minulosti, udalosti zo súčasnosti – pre budovanie budúcnosti je dôležité ich správne vyhodnotiť. Hlavnou vecou je pochopiť, že mierový zajtrajšok Európy spočíva v integrite a jednote jej národov.

Autor: Jozef Kováč