Napätie na Ukrajine nastavuje nelichotivé zrkadlo našej spoločnosti. Okrem geopolitickej dezorientovanosti časti populácie sa ukazuje aj selektívne presadzovanie hodnôt niektorých politických aktérov. Je tak veľa žiadať konzistentnosť?

Základné východisko pri diskusii o zahraničnopo­litickom smerovaní Slovenskej republiky by malo spočívať v zhode na presadzovaní hodnôt demokratického a právneho štátu. Cez túto prizmu by sme následne mali racionálne vyhodnocovať spojenectvo s partnermi, s ktorými sa väčšmi delíme o deklarované hodnoty.

Zrejme nik si totiž neželá, aby cudzie mocnosti autoritatívne rozhodovali o osude svojich menších susedov. Nerešpektovanie územnej celistvosti suverénnych štátov azda nie je prax, ktorú by sme mali tolerovať. Ako by sme sa asi tak cítili, ak by väčšie mocnosti hovorili o Slovensku ako o nesvojprávnom štáte na periférii?

Zrejme nie celkom príjemne. A tak by sme sa skôr prikláňali k partnerom rešpektujúcim našu suverenitu. Toto presvedčenie badať aj pri názoroch väčšiny Ukrajincov, ktorí sa vidia skôr v európskych štruktúrach ako v područí Kremľa, ktorý im postupne odkrajuje z ich územia.

Či sa nám to páči alebo nie, faktom je, že Putinov režim v rozpore s medzinárodným právom anektoval Krym a podporuje ruských separatistov v Donecku a Luhansku. K tomu vedie proti Ukrajine a západu hybridné kampane a podporuje antisystémové strany naprieč Európou. Cieľ je pritom jasný – destabilizácia európskeho spoločenstva a odpútavanie pozornosti od domácich hospodárskych problémov.

Na Slovensku to však, zdá sa, neregistrujeme. Očarení nacionalistickou rozprávkou o všeslovanskej vzájomnosti akosi odsúvame spoločné hodnoty bokom. Ukazuje sa, že takmer polovica obyvateľov Slovenska viní za napätie na Ukrajine Západ napriek tomu, že to je práve Ruská federácia, ktorá v húfoch zhromažďuje armádu na svojich západných hraniciach.

Príbehy ruských elít o tom, že sú len obeťami rozpínavej aliancie, sú už obohranou platňou. Novinkou je však čoraz horlivejšie preberanie týchto scestných naratívov zo strany našej opozície.

Aktuálne sondy spoločenských nálad ukazujú, ako veľmi sa u nás darí kremeľským rozprávkam o dekadentnom Západe, ktorý provokuje nevinný režim Vladimira Putina. Príbehy ruských elít o tom, že sú len obeťami rozpínavej aliancie, sú už obohranou platňou. Novinkou je však čoraz horlivejšie preberanie týchto scestných naratívov zo strany našej opozície.

Smer už dva roky hovorí o porušovaní právneho štátu a demokratických pravidiel pri výkone moci aktuálnej koalície. Je však zarážajúce, ako zrazu v snahe získať lacné politické body odsúvajú tieto hodnoty bokom a otvorene hovoria, že „Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu”.

Ako je možné, že zapálení ľavičiari sa zastávajú kleptokratického režimu Vladimira Putina? Ako vážne máme potom brať ich slová o potrebe demokratického a právneho štátu, ak sami obhajujú štát, ktorý nie je ani demokratický, ani právny?

Rusko je sympatickou a fascinujúcou krajinou, ktorá si zaslúži demokratickú vládu rešpektujúcu základné práva a slobody svojich občanov. Presne takú, o akú sa zasadzujú aj naši bojovníci za právny štát, politické slobody a ekonomické istoty občanov. Škoda, že len vo verbálnej rovine a so selektívnym prístupom.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk