Berlín, máme problém: Nemcom vyčítajú, že kašlú na Ukrajinu. Napätie s Ruskom urovnáva celý Západ
Nemecká vláda čelí kritike, že sa málo zastala Ukrajiny v čase, keď stúpa napätie s Ruskom.
Exportujú zbrane do Egypta či do Saudskej arábie, ešte v roku 2014 poslali protitankové strely aj Kurdom bojujúcim proti Islamskému štátu.
V prípade Ukrajiny však Nemecko s niečím podobným stále váha.
Argument, že Ukrajina nie je členom NATO (a v dohľadnej dobe ani nebude), v tomto prípade logicky nemá prečo platiť – v aliancii nie je ani Egypt či Saudská arábia.
Nová vláda pod vedením kancelára Olafa Scholza už niekoľko týždňov čelí kritike aj zo strany svojich západných spojencov – vyčítajú jej, že Ukrajiny sa v týchto napätých chvíľach nevie zastať.
Všetko dnes naprával návštevou Spojených štátoch nový nemecký kancelár Olaf Scholz. Chystá sa aj do Ruska a kritiku, že sa nevie zastať Ukrajiny, odmieta.
Kličko: Nemecké helmy Ukrajincom? Je to zlý vtip
Keď médiami pred pár týždňami prebehla správa o tom, že Nemci pošlú Ukrajincom 5000 ochranných heliem, bývalý ukrajinský boxer Vitalij Kličko žijúci v Nemecku zostal, podľa vlastných slov, „bez slov. „Je to zlý vtip,“ okomentoval gesto Nemcov voči svojim krajanom.
„Berlín, máme problém,“ napísala minulý mesiac v uniknutej depeši aj nemecká veľvyslankyňa v USA Emily Haberová, ktorú zverejnil nemecký Der Spiegel. Svoju vlastnú vládu varovala, že čoraz viac politikov vo Washingtone začína Nemecko považovať za nedôveryhodného partnera.
Všetko chce teraz kancelár Scholz napraviť cestou do Spojených štátov, kde sa dnes stretol aj s prezidentom Joeom Bidenom.
„Naši spojenci presne vedia, čo v nás majú,“ povedal v stredu večer Scholz vo verejnoprávnej televízii ZDF.
Citlivá téma pre Nemcov: Ruský plynovod Nord Stream 2
Dnes večer nášho času ešte nebolo celkom jasné, o čom presne Biden diskutoval so Scholzom a možno to verejnosti ani presne neodhalia.
Podľa denníka New York Times museli určite diskutovať predovšetkým o plynovode Nord Stream 2 (Severný prúd 2). Obrovskom 11-miliardovom projekte, ktorý plynovodom spája Rusko s Nemeckom, pričom obchádza Ukrajinu, ale aj Slovensko.
Práve Nord Stream 2 Nemcom často vyčítajú v súvislosti s Ukrajinou, špeciálne v týchto dňoch. Tvárou megalomanského projektu (v tom čase ešte Nord Stream bez číslovky 2) sa už dávnejšie stal Gergard Schröder a dnes je dokonca šéfom predstavenstva firmy Nordstream AG, teda konzorcia, ktoré stojí za vybudovaním pôvodného plynovodu.
Schröder je dlhodobým obhajcom ruského prezidenta Vladimira Putina. A rovnako ako Scholz je z tábora sociálnych demokratov a v rokoch 1999 až 2014 ich aj viedol.
Opatrné slová nemeckej vlády aj v súvislosti s Nord Streamom zneistili spojencov. Európska komisia ústami jej nemeckej líderky Ursuly von der Leyen minulý týždeň pripustila, že v prípade možnej ruskej agresie by sa terčom sankcií stal aj Nord Stream 2 . Von der Leyenová je bývalou nemeckou ministerkou obrany.
Nový nemecký kancelár Scholz je však v tejto téme stále vágny a nikdy sankcie voči plynovodu priamo nepripustil. V nedeľu pre Washington Post len priznal, že Nemecko bude „jednotné so svojimi spojencami“.
Budí to dojem, že Nemecko je buď neochotné, alebo pre svoju závislosť na Rusku neschopné, prijať vážnejšie opatrenia na odstrašenie (Ruska). Americkí predstavitelia sú z toho frustrovaní, napísal dnes portál CNN
Európski lídri lietajú do Moskvy aj do Kyjeva
V diplomatickom urovnaní napätia medzi Ukrajinou a Ruskom sa angažuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý si to dnes namieril do Ruska. Stretne sa tam s Putinom a témou bude hlavne táto téma.
Na Ukrajinu si to medzitým namierila Scholzova ministerka obrany Anna Baerbocková a o týždeň ju bude nasledovať aj samotný Scholz.
Aj slovenský minister zahraničia Ivan Korčok je teraz na Ukrajine, spoločne s českými a rakúskymi šéfmi diplomacie.
Ukrajina vyzýva na zdržanlivosť. Aj Američanov
Samotná vláda v Kyjeve medzitým v celej situácii vyzýva na zdržanlivosť. Už aj Spojeným štátom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský odkázal, aby hrozbu napadnutia zo strany Ruska tamojší predstavitelia neoznačovali za „bezprostrednú“.
„Som prezidentom Ukrajiny a som tu priamo na mieste,“ reagoval ukrajinský prezident Zelenský. „Takže myslím, že rozumiem tunajším detailom viac ako akýkoľvek iný prezident.“
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiková už priznala, že slovné „bezprostredná hrozba“ už v tomto prípade nebudú používať.
Spojencom napriek tomu Ukrajina poslala presný zoznam materiálu, ktorý by momentálne potrebovali. Vyhoveli jej Američania a Briti, ktorí na Ukrajinu poslali aj muníciu.
Zoznam materiálu, ktorý by Ukrajina potrebovala, dostali aj v Nemecku a boli na ňom aj zbrane ako protitankové systémy či protilietadlové rakety.
Američania a Briti posielajú zbrane. Ostatní pomáhajú aspoň spojencom v NATO
Spojené štáty, Veľká Británia a pobaltské krajiny už Ukrajine aspoň čiastočne vyhoveli a poslali jej aj zbrane. Iní spojenci, ako Španielsko či Francúzsko posielajú zbrane aspoň do východoeurópskych členských štátov NATO. Teda najmä do Poľska, Rumunska či Pobaltia.
Nemecká ministerka obrany Anna Baerbocková medzitým pripustila aspoň možnosť, že Nemci môžu v prípade potreby poslať do pobaltskej Litvy vlastných vojakov.
To by však Rusko muselo zaútočiť na Ukrajinu. A aspoň z vyjadrenia západoeurópskych ale aj ukrajinskom politkov sa zdá, že v tejto chvíli to bezprostredne nehrozí.
Zdroj: https://www.aktuality.sk