Podľa portálu Platy.sk platový medián u nás, podľa ktorého polovica zarába menej a polovica viac ako je jeho výška, predstavoval v roku 2021 v hrubom 1 288 eur. Hrubá mzda pre desatinu najnižšie zarábajúcich dosiahla 800 eur, pre najvyššie zarábajúcich viac ako 2 450 eur. Najvyšší priemerný plat na pozícii generálneho riaditeľa nepresiahol 5 046 eur.

Narýchlo možno urobiť dva závery: Mzdová úroveň – čo je všeobecne známe – je v SR nízka a po druhé – mzdové rozdiely medzi najvyššie a najnižšie zarábajúcimi sú v porovnaní so Západom malé. Generálny riaditeľ oproti upratovačke, ktorá zarába žalostne málo, zarobí viac iba necelých 8-krát. S dodatočnými odmenami je to zrejme viac, no v západnom postdemokratickom kapitalizme toto číslo niekedy predstavuje až stonásobok.

Mzdové nerovnosti nie sú u nás základom príjmových a už vôbec nie majetkových nerovností. Tie majú svoj pôvod inde: v úspešnej podnikateľskej činnosti alebo v ekonomickej kriminalite: v daňových podvodoch, v korupcii, atď. Účinné nástroje na rozlíšenie jedného od druhého, zdá sa, dodnes nie sú. Aj vládna moc, ktorá sa dostala k moci na verejnosťou požadovanom boji proti korupcii, zlyháva.

O pôvode majetku každého

Slovenská republika sa zaraďuje medzi štáty s nízkou mierou majetkových nerovností. Ktovie, či je to naozaj tak. Spoľahlivé údaje neexistujú. Neexistuje spoľahlivý prehľad finančného a nefinančného majetku a žiadne údaje o pôvode majetku. Keď som sa pred dvadsiatimi rokmi snažila presadiť dodržiavanie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, musela som z funkcie ministerky financií SR odísť.

Povinnosť podávania majetkových priznaní občana stanovil zákon SNR z roku 1992 o správe daní a poplatkov. Majetkové priznanie nad určitú hranicu majetku sa v SR podávalo trikrát – v rokoch 1993, 1996 a 1998. „Šikanovanie“ zo strany štátu a „administratívna náročnosť“ zákona – rétorika, ktorej podľahla i vtedajšia ľavica v 1. Dzurindovej vláde, boli zámienkou, aby sa podávanie pozastavilo, až sa napokon zákonom z 27. februára 2003 počas 2. Dzurindovej vlády povinnosť majetkových priznaní zrušila úplne. Ďalší pokus o preukazovanie pôvodu majetku zákonom (zákon č. 335/2005) Ústavný súd vyhlásil za protiústavný.

Slovenská republika sa zaraďuje medzi štáty s nízkou mierou majetkových nerovností. Ktovie, či je to naozaj tak. Spoľahlivé údaje neexistujú.

V roku 2010 Smer-SD presadil nový zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Od začiatku bol však bezzubý. Obmedzoval sa na povinnosť verejných orgánov a možnosť fyzických alebo právnických osôb informovať finančnú políciu, pokiaľ mali dôvodné podozrenie, že osoba majetok nadobudla z nelegálnych príjmov.

Príležitosť odhaliť prírastky majetku z nelegálnych príjmov sa tak značne obmedzila. Na jednej strane slovenská legislatíva dávala priestor súdom siahnuť na majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, na druhej strane neposkytovala možnosť daňovým úradom aktívne vyhľadávať prípady nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov a ani ich dodatočne zdaniť. Údajne súd na základe takého zákona nerozhodol ani jedenkrát.

Pochybujem, že z iniciatívy generálneho prokurátora Maroša Žilinku pripraví rezort Márie Kolíkovej účinnejší zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Zdaňte nás bohatých

Medzinárodná charitatívna organizácia Oxfam v predvečer virtuálneho Davosu 2022– stretnutia najmocnejších lídrov biznisu a vlád – zverejnila správu Nerovnosť zabíja o tom, ako pandémia zväčšila už i tak priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými vo svete. Desiatim najbohatším sa majetok zdvojnásobil a chudobní ešte viac schudobneli.

Skupina 102 milionárov a miliardárov, ktorá samu seba nazvala Vlasteneckí milionári, reagovala otvoreným listom. Priznala v ňom, že na pandémii zarobila a že si uvedomuje, že by mala zmierniť utrpenieférovejším zdanením. Gemma McGough, britská podnikateľka a zakladateľka iniciatívy, povedala: „Pre všetkých – bohatých i chudobných – je čas napraviť zlá spôsobené nerovnosťami. Je čas, aby sme zdanili nás bohatých.“

Takáto iniciatíva bohatých nie je prvá. V r. 2001 Ján Langoš predložil návrh na zrušenie dane z dedičstva a otvoril tak ťaženie proti majetkovým daniam s výnimkou dane z nehnuteľnosti – dokonané druhou Dzurindovou vládou. V tom istom roku na Bushov daňový plán, ktorý zahrnoval o. i. postupné zrušenie dane z dedičstva, reagovalo asi 120 bohatých Američanov, medzi inými v tom čase najbohatší muž USA Warren Buffett, George Soros, David Rockefeller mladší, atď. petíciou, ktorú inicioval Wiliam Gates starší, otec Billa Gatesa. V petícii sa uvádzalo, že „zrušením dane z dedičstva sa obohatia dediči amerických milionárov a miliardárov a poškodia rodiny, ktoré zápasia o prežitie zo dňa – na deň.“ Medzi iniciátormi Vlasteneckých milionárov nie sú tentoraz najbohatší muži: ani Elon Musk, ani Jeff Bezos, ani Bill Gates…

Ak osvietenejší miliardári inde už pochopili riziká priepastnej miery nerovností, nedá sa to povedať o najbohatších slovenských miliardároch a milionároch. Za férovú pokladajú Sulíkovo-Matovičovu rovnú daň a sú proti zvýšeniu dane z dividend. V tejto vláde, ktorá o dani z dedičstva ani nemukne, opäť uspejú.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk