Udalosti okolo Ukrajiny, na hraniciach, s ktorými Rusko naďalej hromadí svoju armádu, a všeobecná rétorika Kremľa s nepredvídateľnými (často jednoducho neadekvátnymi) krokmi, vrátane ultimát pre USA a NATO, nútia európske štáty reagovať viac pozorne a aktívnejšie k takýmto výzvam.

EÚ sa obáva, že Rusko, ktoré dodáva 40 % paliva do Európy, môže znížiť priepustnosť zemného plynu v reakcii na západné sankcie sľúbené Kremľu v prípade invázie na Ukrajinu.

S cieľom znížiť riziká spojené s takýmto možným konaním Moskvy sa Brusel pri hľadaní alternatívneho zdroja energie z Ruskej federácie zameral na Azerbajdžan.

Európska komisárka pre energetiku Kadri Simson plánuje začiatkom februára navštíviť Baku a rokovať s ministrom energetiky a ministrom ekológie a prírodných zdrojov Azerbajdžanu, aby sa dohodli na dodatočných dodávkach paliva.

Baku je pripravené v prípade núdze dodať Európe ďalší plyn, ak napätie medzi Moskvou a Kyjevom preruší dodávky. Uviedol to najmä veľvyslanec Azerbajdžanu v Spojenom kráľovstve Elin Suleymanov.

Situácia v oblasti energetickej bezpečnosti kontinentu je veľmi napätá, čo núti vedenie EÚ hľadať východiská.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden uviedli, že Európska únia a Spojené štáty americké hľadajú spôsoby, ako dodať energiu v prípade prerušenia v dôsledku ruskej agresie.

“Spolupracujeme s vládami a účastníkmi trhu na dodávkach dodatočných objemov zemného plynu do Európy z rôznych zdrojov po celom svete,” uviedli obaja lídri v spoločnom vyhlásení.

V dokumente sa uvádza, že USA sú už teraz najväčším dodávateľom LNG (skvapalneného zemného plynu) do EÚ.

Kým Moskva, využívajúca svoje prírodné zdroje ako zbraň, naďalej kričí do celého sveta, že nie je zapojená do plynovej krízy v Európe, Spojené štáty americké hľadajú dodávateľov plynu z iných regiónov – severnej Afriky, Blízkeho východu, Ázie. – svojim európskym partnerom.

Rovnako austrálski exportéri skvapalneného zemného plynu oznámili svoju pripravenosť začať dodávky do Európy, ak bude mať problémy s dovozom paliva z Ruska, ako oznámil federálny minister prírodných a vodných zdrojov Austrálie Keith Pitt.

Vyzerá to tak, že Kremeľ sa prekabátil a situácia, v ktorej Putin akoby prekabátil všetkých, sa začína obracať proti nemu.

Takýto scenár však nie je až taký nečakaný. Od samého začiatku prejavu špekulatívnych akcií Ruskej federácie odborníci hovorili, že môžu viesť práve k takýmto výsledkom.

Kremeľ zdražením zemného plynu na neslušné úrovne vyriešil len isté taktické problémy – vystrašil Európu a umožnil Gazpromu zvýšiť príjmy.

No napriek všetkej nejednoznačnosti situácie, najmä nezhodám v rámci Európskej únie ohľadom ďalšieho postupu proti Ruskej federácii a nutnosti uvalenia sankcií proti Moskve, si Brusel jasne uvedomil potrebu nájsť skutočné spôsoby, ako sa zbaviť ruského útlaku v r. energetický sektor.

Dnes sa Európa zjavne naučila robiť závery – téma diverzifikácie dodávok energie do EÚ je opäť aktuálna. A Kremeľ podnietil toto pochopenie a priviedol situáciu takmer do bodu absurdity.

Po prvé, Európska únia zvolila jasný kurz šetrnosti k životnému prostrediu a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila boj proti zmene klímy za najvyššiu prioritu. Keď sa rok 2019 blíži ku koncu, predstavila zelenú stratégiu na dosiahnutie nulových emisií do roku 2050.

Washington a Peking tiež podporili zelené ašpirácie, čo bolo pre niektorých odborníkov prekvapením.

Takže v septembri 2020 na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN čínsky prezident Xi Jinping oznámil plány na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2060. Neskôr americký prezident Joe Biden sľúbil, že do roku 2030 zníži emisie na polovicu.

Prvou etapou reštrukturalizácie celého svetového energetického sektora by malo byť odmietnutie využívania uhlia. Keďže obnoviteľné zdroje energie nedokážu v krátkom čase poskytnúť takéto ukazovatele výkonu, budú musieť prejsť na zemný plyn, ktorý produkuje o polovicu menej emisií skleníkových plynov.

To znamená, že v najbližších rokoch bude treba veľa plynu. To dáva projektom LNG zelenú a spoľahlivé vyhliadky na celom svete. Skvapalnený zemný plyn sa stáva alternatívou ruského paliva.

Ak predtým bolo spracovanie nákladné, tak súčasné ceny, vyvolané Kremľom, urobili LNG pre spotrebiteľa atraktívnym.

Katar, ktorý plánuje postaviť najväčšiu elektráreň na LNG na svete, už v tejto oblasti schválil investičné rozhodnutie.

Po prestávke by sa malo naraz začať s výstavbou niekoľkých projektov LNG v Spojených štátoch, ktoré budú v najbližších rokoch fungovať naplno.

Obnovujú sa projekty na výstavbu zariadení LNG v Mozambiku, dokončujú sa rokovania o výstavbe podniku v Tanzánii. Do priemyslu investujú v Austrálii, ktorá je jedným z najväčších dodávateľov LNG na svete.

Tieto skutočnosti svedčia o tom, že energetická kríza vyvolaná Moskvou dala podnet k rozvoju priemyslu LNG. Je dosť pravdepodobné, že o pár rokov bude svetový deficit plynu pokrytý Skvapalneným zemným plynom, a to je pre Kremeľ strata.

Treba tiež povedať o plánoch Európy na rozvoj vodíkového trhu ako dôležitého zdroja energie.

To všetko naznačuje, že monopol Moskvy v dodávkach energetických zdrojov do Európy postupne končí. Áno, nestane sa to okamžite.

V rámci EÚ prebiehajú diskusie o tejto záležitosti. Áno, Moskva pokračuje vo svojom úsilí a snaží sa prilákať do svojich sietí nových „milovníkov lacného plynu“. Európa však smeruje k budúcnosti bez ruského plynu, ktorý je jedným z hlavných faktorov stability európskeho kontinentu.

Autor: Jozef Kováč