Je to jednoduché, až triviálne. Obludné je však to, ako sa celkom jednoduchý obraz snaží kriviť masívna propaganda. Rusko nemôže dopustiť, aby sa z Ukrajiny stalo vojensky nepriateľské územie. Je to príliš blízko k jadru Ruska, aby tam mohli tolerovať vojenské inštalácie USA. Rovnako ako USA nikdy nedovolia cudzie inštalácie napríklad na Kube. Polovica Ukrajiny je navyše tradične ruskojazyčná a tá sa pozerá k Moskve ako k svojmu prirodzenému ochrancovi.

Kyjevská vláda však tlačí v oboch týchto oblastiach. Žiada členstvo v NATO, a to neznamená podpis na obrannej zmluve, znamená to otvorené dvere pre americké ozbrojené a špionážne sily.

Zároveň pomerne tvrdo potláča práva rusky hovoriacich občanov. Jazykový zákon prijatý v roku 2019 (jednotlivé ustanovenia nabiehajú postupne) zrušil ruskojazyčné stredné školy, potom tlač a medzitým nariadil povinné používanie ukrajinčiny v obchodoch a ďalších službách (môže sa použiť aj ruština, ale len ak zákazník o ňu výslovne požiada). Káblovky nesmú ponúkať ruské televízie.

Iste, ak ste ukrajinský patriot, budete mať argumenty, prečo je to v poriadku. Ale hovoríme o miliónoch ľudí, ktorých generácie predkov v zásade nič s ukrajinčinou nemali. Prirodzene, zúria.

Okrem toho sú na východe dve (na pomery krajiny) malé separatistické republiky, ktoré sa pozerajú na Moskvu ako na svojho protektora a zároveň sú nervózne zo Západom stále lepšie vyzbrojenej ukrajinskej armády.

Obsadenie Ukrajiny je fantazmagória

Prvýkrát sa tento príbeh začal objavovať v roku 2014. Novinári vo Washingtone, v Londýne, Prahe aj Bratislave špekulovali, že Rusko by mohlo podniknúť masívnu vojenskú operáciu a zabrať aj tretinu či viac ukrajinského územia. Nemalo to nijakú logiku: bolo by to extrémne nákladné a získali by… čo? Nepriateľstvo väčšiny sveta a určite by stratili zvyšok Ukrajiny, ktorú by si takto sami samovražedne vyčistili od ruskojazyčného obyvateľstva.

No keďže ľudia v Kremli sú o trochu inteligentnejší ako kaviarenskí komentátori, tak im celkom vyhovovalo, že sa im na východe hlavne materiálnou podporou podarilo udržať relatívne malé, kompaktné územie a tým aj žetón v politických hrách priamo vnútri Ukrajiny. Paradoxne, toto vyhovuje aj vláde v Kyjeve, lebo to znamená takmer o tri milióny menej voličov, ktorí sú proti nej.

Mimochodom, ak už hovoríme o logike, tá je aká? Moskva vraj vždy poškuľovala po ukrajinskom území, ale v roku 2014, keď mala proti sebe len úplne zúboženú ukrajinskú armádu, expanzie sa vzdala a počkala si, kým sa tá oveľa lepšie vyzbrojí? A preto s ňou chce vo veľkom bojovať až teraz? Asi aby to bolo športovejšie.

Recept na zníženie napätia je jednoduchý. Záruka, že Ukrajina nebude členom NATO, a najmä, že jej územie reálne nebudú môcť vojensky využívať cudzie mocnosti. A ústupky ruskojazyčným obyvateľom na Ukrajine.

Riziko konfliktu tu je. Rusko nedovolí, aby na východe ukrajinská armáda podnikla väčší útok a dáva to jasne najavo. Takisto, keďže Kyjev s pomerne autoritárskou vládou (ktorá dala zrušiť takmer všetky opozičné médiá, ale to Západu nejako neprekáža) naďalej ukazuje ochotu vstúpiť do NATO a inak vojensky spolupracovať s USA, Rusko bude svoje predpolie na Ukrajine využívať na to, aby vytváralo pre kyjevskú vládu nepríjemné situácie.

Recept na zníženie napätia je jednoduchý. Záruka, že Ukrajina nebude členom NATO, a najmä, že jej územie reálne nebudú môcť vojensky využívať cudzie mocnosti. A ústupky ruskojazyčným obyvateľom na Ukrajine.

Ukrajina by sa síce aj tak začala postupne integrovať do EÚ (ale dlhé roky nie plným členstvom, ak vôbec niekedy), čo Rusko tiež nevidí v jej prípade rado, ale jasne dáva najavo, že toto nie je niečo, kvôli čomu by chcelo alebo mohlo niečo silovo podniknúť.

Rana by to bola, mimochodom, pre Slovensko, lebo silnejšie pripútanie Ukrajiny k EÚ by znamenalo postupný presun časti najmä automobilovej výroby tam. Ak by sme vedeli rýchlo reagovať v hospodárskej politike, neprekážalo by to, ale pri doterajších vládach a ich schopnostiach toto nevyzerá ružovo.

Každý si hrá najmä svoje hry

Nemci sa držia svojej tradičnej línie: vydávajú síce vyhlásenia, aby boli v akom-takom súznení s USA, no reálne sa snažia najmä o rýchlu deeskeláciu, Rusko je pre nich strategický partner (energie, suroviny, trh pre finálne výrobky). To je v tejto chvíli aj náš záujem, napríklad možné problémy v dodávkach plynu pri ďalšom zvyšovaní napätia by sme si dosť odniesli.

Na druhej strane vojenský priemysel situáciu rád využije na nové popudy pre zbrojenie, po tom, čo sa zúžili možnosti, ktoré dávali konflikty v Afganistane, Sýrii a Iraku. Takže strašenie, že Rusko nás všetkých minimálne vo východnej Európe môže onedlho napadnúť, bude intenzívne.

Britská vláda, ktorá sa zmieta vo vnútropolitických problémoch, vydáva ostré vyhlásenia, aby vyzerala mocne. Východoeurópski politici sa predbiehajú v demonštrovaní úctivej podriadenosti atlantickej veľmoci rôznymi deklaráciami a najnovšie posielaním zbraní na Ukrajinu.

A rôzni propagandisti – vieme. Ak si to niekto ale reálne odnesie, ak by naozaj došlo k nejakým miestnym zrážkam, tak zase najmä Ukrajinci. Každý, kto ich hucká do konfliktu, k tomu prispieva.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk