Pred 20 rokmi Európania v pätnástich štátoch EÚ začali platiť bankovkami a mincami novej meny – eura. Od 1. 1. 2002 sa totiž euro stalo obeživom, hoci jeho narodenie sa datuje skôr. Do Maastrichtskej zmluvy bolo zakotvené v roku 1992 a od roku 1999 sa začalo používať na platby členských štátov eurozóny a na finančných trhoch v bezhotovostnom styku.

Finančná kríza 2008 odkryla nedostatky konštrukcie novej meny, ktoré takmer viedli k jej koncu. Slávna veta vtedajšieho prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, že na záchranu eura urobí čokoľvek, a kroky ECB, ktoré nasledovali, euro zachránili. Odvtedy niektoré opatrenia euro posilnili, no ako všetko v EÚ, ešte bude trvať roky, kým sa konštrukcia eura a eurozóny dokončí.

Nemecký motor eurozóny

Spoločná mena je výsledkom politickej dohody francúzskeho prezidenta Françoisa Mitteranda a nemeckého kancelára Helmuta Kohla. Opustiť nemeckú marku bolo pre Nemcov ťažké, no Mitterand, ktorý sa bál jej nadradenosti nad francúzskym frankom, by nebol súhlasil so zjednotením Nemecka.

Ak boli v tom čase dvaja hráči Francúzsko a Nemecko rovnocennými, dnes je rovnocennejším Nemecko. Preto nás zaujíma, aký bude nemecký motor eura a eurozóny v roku 2022. Na dva kľúčové posty sa totiž posadili dvaja noví aktéri. Nový minister financií Christian Lindner v novej „semaforovej“ vláde SPD, Zelených a liberálnej FDP a prvého januára t.r. sa novým prezidentom nemeckej centrálnej banky Bundesbanky stal Joachim Nagel. Aký to bude mať dosah na rokovania o reforme fiškálneho riadenia v eurozóne, na dobudovanie Európskej bankovej únie a na politiku Európskej centrálnej banky (ECB)? Malo by nás to zaujímať?

Späť k starým pravidlám?

Odpoveďou na poslednú otázku je hlasné áno. Napríklad preto, že bude dôležité, ako sa skončí dočasné pozastavenie rozpočtových pravidiel Paktu stability a rastu a obnoví sa tlak na vyrovnaný rozpočet. Presadí sa napríklad, že sa do deficitu nebudú započítavať zelené investície? V závislosti od toho by sa inak mali definovať výdavkové limity v slovenskom zákone o rozpočtovej zodpovednosti a tlak na rozpočtové škrty by mal byť menší. Bude nový minister financií liberál Lindner nekompromisne presadzovať vyrovnaný rozpočet v štátoch eurozóny?

Euro je dnes bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Už ani Marine Le Penová vo Francúzsku sa nechystá v nastávajúcej prezidentskej kampani proti nemu brojiť. Je oveľa silnejšie, i keď ho ešte čakajú roky, kým sa jeho architektúra dokončí.

Vznik finančného nástroja na zotavenie po tejto kríze známeho ako Plán obnovy a odolnosti, ktorý prestavuje spoločný dlh štátov, je krokom vpred. Pred niekoľkými rokmi by bol neprijateľný. Profitovať z neho môžeme i my, ak sa prostriedky z neho racionálne využijú. Jens Weidmann, odchádzajúci prezident Bundesbanky, bol ostro proti spoločnému dlhu štátov EÚ. Kancelárka Angela Merkelová tento nástroj podporila napriek nemu. Ako sa k nemu postaví nový šéf nemeckej centrálnej banky?

I keď v bankovej únii od roku 2012 nastal pokrok, Nemecko bolo častejšie jeho brzdou. Iniciovalo jednotný dohľad nad dôležitými bankami zverený ECB, ale odďaľovalo podporu vzniku druhého piliera. A tretí pilier, ktorým je spoločná ochrana vkladov, na nemeckú podporu čaká. Brzdí ju strach, že by Nemecko na nezodpovednosť iných muselo doplácať.

ECB hlavným vinníkom ?

V nemeckej DNA je strach z inflácie. Má svoj pôvod ešte vo Weimarskej republike. Hyperinflácia vydláždila cestu Adolfovi Hitlerovi. Inflácia znehodnocuje úspory nemeckej strednej triedy, ktorá je kostrou voličskej základne. O jej priazeň sa usilujú všetky štandardné politické strany. A kombinácia nízkych úrokových sadzieb a rastúcej inflácie, ktorú zažívame, ich úspory znehodnocuje dvojnásobne. Šéfka ECB vytrvalo presviedča, že inflácia je prechodná a zatiaľ ju netreba krotiť vyššími úrokovými sadzbami. Má pravdu?

Dôležité bude, čo si myslí aj nový šéf Bundesbanky Joachim Nagel. Jeho predchodca Jens Weidsman, hoci mohol zotrvať na svojom poste ešte 5 rokov, sa rozhodol abdikovať. Príčinou bolo, že nesúhlasil s politikou ECB a bol jej otvoreným kritikom. Paradoxom je, že nový prezident Bundesbanky, ktorý je mimochodom špičkovým odborníkom, zdieľa identické názory ako Jens Weidmann. Hlas šéfa nemeckej centrálnej banky v Rade guvernérov ECB nebude bezvýznamný.

Kedy ECB zdvihne hlavnú úrokovú sadzbu, zaujíma nielen sporiteľov, no i dlžníkov. Vyššie sadzby ECB budú znamenať vyššie výdavky na obsluhu štátneho dlhu a drahšie hypotéky. Ukončenie núdzového pandemického programu nákupu aktív v marci tohto roku je prvým varovným signálom, ktorý sa už odrazil na zvýšení úrokov európskych dlhopisov. Možno čakať, že nemecký člen Rady guvernérov v snahe zastaviť infláciu bude presadzovať i zdvihnutie úrokových sadzieb ECB.

Euro je dnes bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Už ani Marine Le Penová vo Francúzsku sa nechystá v nastávajúcej prezidentskej kampani proti nemu brojiť. Podpora eura podľa Eurobarometra dosiahla totiž 78 %. Je oveľa silnejšie, i keď ho ešte čakajú roky, kým sa jeho architektúra dokončí.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk