Odhady analytikov ministerstva zdravotníctva spred Vianoc hovorili, že v jednej chvíli bude potrebné v nemocniciach liečiť približne šesťtisíc pacientov. Aj preto by na vrchole omikronovej vlny pandémie mali vyrásť tri až štyri tzv. poľné nemocnice. Profesor Vladimír Krčméry hovorí, že najnovšie informácie o variante omikron sú optimistické. Takže poľné nemocnice možno ani nebude treba.

„Zdá sa, že omikron má na základe údajov, ktoré už dnes máme, menej závažný priebeh. Nemyslím si že poľné nemocnice bude u nás treba, no je dobré, že sme na to pripravení,“ priznáva odborník na tropickú medicínu Krčméry. Dodáva, že infikovaných síce bude veľa, ale aspoň neobsadia akútne lôžka na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach. No nemocnice sa opäť zaplnia, ale s tým sa už urobiť veľa nedá,“ upozorňuje.

Len v subjektoch hospodárskej mobilizácie má Slovensko viac ako 25-tisíc lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Aj pri maximálnej reprofilizovanej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až päťtisíc lôžok, vníma rezort zdravotníctva podľa jeho hovorkyne Zuzany Eliášovej potrebu vytvoriť do tisíc triážnych expektačných lôžok. Teda pre pacientov, ktorým domáca liečba nestačí, ale ich stav ešte nie je natoľko vážny, aby museli byť hospitalizovaní.

„Tieto lôžka majú za cieľ zvýšiť priepustnosť zdravotníckeho systému a absorbovať vrcholovú záťaž primárne na centrálnych príjmoch nemocníc,“ vysvetľuje Eliášová. Cieľom operácie s názvom Plán B je „minimalizovanie počtu úmrtí na covid v čase humanitárnej katastrofy, manažment náporu na zdravotnícke zariadenia, optimalizácia využitia záchrannej služby a minimalizovanie čakania na príjem pacienta, včasné poskytnutie kyslíkovej terapie pacientom s respiračnými ťažkosťami“.

K novému roku malo ministerstvo mať hotový zoznam možných lokalít. „V tejto chvíli analyzuje možnosti umiestnenia núdzových lôžok v lokalitách po celom Slovensku, preto konkrétne ponuky ministerstvo zdravotníctva v tejto chvíli nebude komentovať,“ spresňuje Eliášová. Dodala, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi sa hľadajú možné priestory.

Profesor Krčméry podotýka, že podľa prepočtov dátových odborníkov poľné nemocnice treba nebude, ak, tak len maximálne jednu. Jedno núdzové nemocničné zariadenie by malo podľa uznesenia vlády slúžiť pre 250 pacientov.

„Teraz už vieme, že 90 až 95 percent pacientov s omikronom sa vo svete vďaka dvom novým liekom zvláda ambulantne, doma alebo v domovoch sociálnych služieb. Týchto pacientov s ľahším priebehom nemusíme voziť do nemocníc, ale privezieme im oxymeter, perorálne lieky a prípadne malý oxygenerátor, teda kyslík,“ vysvetľuje profesor Krčméry.

Ministerstvo zdravotníctva už avizovalo nákup najmenej dvoch tabletových foriem liekov. Budú výhradne na predpis a podávané by mali byť pod dohľadom lekára.

Jedným z nádejných liečiv je Paxlovid od spoločnosti Pfizer. Paxlovid predstavuje kombináciu dvoch liečiv, určenú na protivírusovú liečbu pomocou inhibície proteáz koronavírusu. Cieľom bolo vytvoriť liek, ktorý je určený na perorálne (vnútorné) užívanie vo forme tabliet a je možné ho predpísať už pri prvých známkach infekcie. Mal by potenciálne znižovať pravdepodobnosť ťažkého priebehu, hospitalizácie a smrti. Ide o lacnejšiu a bezpečnejšiu alternatívu k v súčasnosti používaným monoklonálnym protilátkam. Tie je možné podávať iba ambulantne formou infúzie a ich príprava je veľmi nákladná.

Vláda poverila ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (OĽaNO), aby kúpil 60-tisíc dávok Paxlovidu takmer za 44 miliónov eur s DPH.

Matematik Richard Kollár však upozorňuje, že infikovaných budú tri milióny. „Je otázne, ako ho bude rezort distribuovať tým, čo ho najviac potrebujú, a kto to vlastne je,“ varuje. Rezort zdravotníctva zatiaľ stratégiu distribúcie či logistiku nepredstavil.

Epidémie a prírodné katastrofy

Prvú skúsenosť s poľnou medicínou mal odborník na tropickú medicínu profesor Krčméry v Rwande, kde zhruba pred 25 rokmi vypukla epidémia cholery. Akútne hnačkové ochorenie v tom čase zasiahlo približne stotisícové mesto Goma, ktoré leží severne od jazera Kivu. Ľudia, ktorí utekali z Burundi a Rwandy do Konga, z jazera pili, umývali sa v ňom. Preto sa ochorenie dramaticky šírilo. Pri cholere prežije ten pacient, ktorý sa dostane k tekutine. „Dehydratovaných sme zbierali, odvádzali ich do poľnej nemocnice a podávali im infúzie. Pacienti, ktorí vracajú, musia mať aj dva žilné prístupy na infúzie,“ priblížil Krčméry. Prispôsobené musí byť aj lôžko, aby sa oslabený človek nehýbal a kvôli ochoreniu nemusel chodiť ani na záchod, lebo pri dehydratácii odpadne a zomrie na úraz či krvácanie alebo embóliu.

„Personál nemusí byť oblečený ako pri ebole, teda ako ,kozmonauti‘. Stačí jeden skúsený doktor na triediacom oddelení a sestry, ktoré podávajú infúzie. Musia mať rukavice a obleky, pretože cholera sa prenáša vodou, stolicou a telesnými tekutinami,“ ozrejmil. Pripomína, že dôležitou súčasťou núdzového nemocničného zariadenia bola pri cholere čistička vody. „Veľkokapacitný filter od vojakov, ktorý prečistí približne päť- až desaťtisíc litrov za hodinu. To je veľmi dôležité, pretože tým zastavíte pandémiu,“ upozorňuje.

Vysoká škola sv. Alžbety mala vďaka záchranárom ministerstva vnútra postavené núdzové poľné nemocnice na Haiti po zemetrasení v roku 2010. Už štyri dni po zemetrasení dve anestéziologičky zo Slovenska a chirurg amputovali 14 hodín denne. Jedno zariadenie vyrástlo v parku a druhé v priestoroch ško­ly.

„Škola nefungovala a budovu sme si prenajali od gangu, pretože sme nemali dostatok veľkokapacitných stanov,“ spomína Krčméry a dodal, že príslušníci gangov ich za ošetrovanie ich detí a žien chránili. „Prvé bolo triediace oddelenie a následne sme boli v jednotlivých triedach. Respiračné bolo v 1.¤C, hnačky v 2.¤B, kožné a pohlavné v 3. D, a v 4. A bolo močové a tehotenské, v 5.¤C sa podávali len keksíky a kola,“ spresnil. Krčméry spomína, že posledné oddelenie bolo skôr detské, lebo sladké keksy a kola pomohli tomu, aby deti prestali plakať a dali sa vyšetriť.

Iným druhom poľných nemocníc sú tie, ktoré sa nachádzajú v bojových zónach. V takých Krčméry pracoval zhruba pred piatimi rokmi v Iraku. „Taká nemocnica má najmenej tri oddelenia. Prijímacie, teda triediace, chirurgia a odsunové oddelenie. A často tam býva aj laboratórium a lekáreň,“ vysvetľuje.

Každé z týchto zariadení má obrnené transportéry, tzv. bojové sanitky s červeným krížom, ktorými zvážajú ranených z okolia. Na operačnej sále lekári musia vedieť robiť amputácie, zastaviť krvácanie, zašiť niektoré rany pacienta či ošetriť popáleniny. „Na čo si netrúfnu a pacient má šancu na prežitie, pošlú vrtuľníkom alebo sanitkou ďalej,“ hovorí Krčméry. Týchto pacientov zvážajú do záložných nemocníc, ktorá je spádovou oblasťou pre tri a viac líniových zariadení.

„Na to, čo si netrúfnu a pacient šancu na prežitie nemá veľkú alebo nie je schopný presunu, tak ho na lôžku udržujú pri živote paliatívnou liečbou,“ spresnil Krčméry. Takémuto pacientovi sú podávané lieky od bolesti, antibiotiká a infúzie.

Na svete sú však časti, kde sú poľné nemocnice bežnou súčasťou každodenného života. „Napríklad v Indii už týždeň pred hinduistickým festivalom Kumbh Mela vyrastajú preventívne nemocnice,“ dodal Krčméry a pripomenul, že festival, kde sa zišlo 25 miliónov pútnikov, bol údajne jedným z ohnísk mutácie delta.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk