Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) očakávajú, že minulý rok uzavrú predbežne s dvojnásobne vyššou stratou. Podľa predpokladov štátneho manažéra železničnej infraštruktúry nepriaznivý výsledok hospodárenia by mal dosiahnuť 33 miliónov eur, čo je zhruba o 18 miliónov horšie, ako v roku 2020.

Vlaňajšie výnosy podniku by mali dosiahnuť 505 miliónov eur a náklady 538 miliónov eur. Železničiari očakávali do konca minulého roka celkové príjmy od dopravcov za prístup k železničnej infraštruktúre v objeme 98 miliónov eur vrátane kompenzácie finančných dopadov pre nákladných dopravcov. Z toho viac ako 51 miliónov eur v osobnej doprave a takmer 47 miliónov eur v nákladnej doprave spolu s kompenzáciami finančných vplyvov. Tieto príjmy od dopravcov v roku 2020 predstavovali 95 miliónov eur.

„Rok 2021 bol pre ŽSR náročný najmä v súvislosti s nízkou pridelenou dotáciou na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry zo štátneho rozpočtu. Od začiatku roka bolo snahou ŽSR dosiahnuť zvýšenie tejto dotácie,“ uviedla hovorkyňa ŽSR Ria Feik Achbergerová. Vlani podniku pridelili dotáciu na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry pôvodne vo výške 241,6 milióna eur, čo bolo medziročne menej o 61 miliónov eur. Táto suma podľa železníc neumožňovala zabezpečiť v plnom rozsahu všetky činnosti vyplývajúce zo zmluvy, a štát po rokovaniach dotáciu zvýšil o 57 miliónov eur.

„Za túto sumu sme do konca roka 2021 odstránili najmä riziká vo vzťahu k bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky a posilní sa plynulosť železničnej dopravy, čím sa zvýši nielen bezpečnosť, ale aj komfort pre cestujúcich. Zároveň sa čiastočne odstránia okamžité opravy, ktoré sa často riešili v časovej tiesni s minimálnymi nákladmi a časom prechádzali na realizáciu investícií a opráv veľkého rozsahu,“ podotkla hovorkyňa ŽSR.

Pandémia a súvisiace opatrenia mali aj vlani výrazný vplyv na fungovanie a zabezpečovanie prevádzkyschopnosti infraštruktúry, najmä v prvom polroku. Pre zatvorené školiace strediská a nemožnosť odborných školení a skúšok nebolo podľa ŽSR možné naberať nových zamestnancov na prevádzkové pozície, čo sa negatívne prejavilo na poklese zamestnancov.

„Taktiež sme v určitých obdobiach museli reagovať na situácie, keď nám chýbalo až 750 zamestnancov denne a bolo potrebné využiť viaceré možnosti i s využitím finančne nákladnej nadčasovej práce v zvýšenej miere. Počas leta sa situácia stabilizovala, avšak následne počas ďalšej vlny pandémie boli vydané ďalšie opatrenia, ktoré sme museli s určitými ťažkosťami zabezpečiť, najmä čo sa týka testovania zamestnancov na pracovisku,“ priblížila Feik Achbergerová s tým, že pre podnik s 13 500 zames­tnancami po celom Slovensku je takáto úloha komplikovaná hlavne z logistického a kontrolného hľadiska. „Napriek tomu boli všetky úseky infraštruktúry prevádzkované bez akéhokoľvek dopadu na cestujúcu verejnosť,“ dodala.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk