Otázky energetickej bezpečnosti v Európe majú najvyššiu prioritu, a to tak pre každú krajinu EÚ jednotlivo, ako aj pre Európsku úniu ako celok.

A ak sa giganti európskej politiky a ekonomiky, ako napríklad Nemecko, snažia nastaviť podmienky pre celú Európu, diktovať agendu na celom kontinente, vrátane uľahčenia spustenia takého odporného projektu, akým je Nord Stream 2, tým menší krajiny musia riešiť otázky energetickej bezpečnosti.

Niekedy však majú takéto pokusy opačný účinok. Napomáha tomu hlavný výtržník na európskom energetickom trhu – Rusko.

Kremeľ, ktorý vytvoril situáciu, keď mnohé krajiny na kontinente čelia kritickej situácii s dodávkami energie, s tým obratne manipuluje.

Bratislava nečakala krízové ​​časy, jasne sledovala líniu rozvoja vzťahov s Moskvou a najmä ju posilňovala v energetických záležitostiach.

Podpredseda vlády SR tak deklaruje záujem Bratislavy obnoviť obchodno-ekonomickú spoluprácu s Moskvou až do predpandemickej úrovne. Na dôkaz jeho zblíženia s Kremľom sa predstaviteľ slovenskej politickej obce vyjadruje odmietavo sankcie uvalené Západom na Rusko.

„Sankcie voči Rusku sú podľa mňa prežitok a absolútne nezapadajú do modernej reality,“ povedal podpredseda vlády, minister hospodárstva SR Richard Sulík.

Pripomeňme, že minister je zároveň predsedom slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku, vedecko-technickú spoluprácu medzi Ruskou federáciou a Slovenskom s tým, že „pre našu spoluprácu sú veľké rezervy“.
Sulík zdôrazňuje, že Slovensko má záujem najmä o prehĺbenie spolupráce s Ruskom v dodávkach plynu a ropy.
Prioritné oblasti sa tiež nazývajú interakcie v oblasti jadrovej energie. Bratislava sa podľa ministra ako celok usiluje o zvýšenie národného exportu do Ruska.

Na prvý pohľad je táto horlivosť súčasnej vlády Slovenska celkom oprávnená. Zabezpečenie energetickej nezávislosti republiky, a teda aj bezpečnosti štátu, je správna vec.

Je však naozaj bezpečné snažiť sa zlepšiť energetickú stabilitu štátu na úkor Moskvy?

Koniec koncov, Kremeľ vždy používal plyn (a iné zdroje energie) ako zbraň. A o pomoc ho vždy so záujmom žiadal.
Krajiny, ktoré kupovali „lacné“ zdroje v Moskve, v dôsledku toho zaplatili oveľa vyššie ako zvyčajne.

Dá sa aj v takej ťažkej dobe spoľahnúť na ruský plyn? Veď už aj Ruská federácia predvádza, ako sa Bratislava stáva súčasťou plánu Kremľa namiereného proti Ukrajine.

Bratislava, ktorá je tranzitnou republikou energetických surovín z Ruskej federácie do iných krajín EÚ, začiatkom tohto roka výrazne znížila príjem tranzitného plynu cez Ukrajinu.

V tejto veci, aj keď nie zámerne, pomáha Moskve. Koho nabudúce zasiahne kremeľské energetické kladivo, nevedno.

Politiku štátu určuje vláda, ktorú volia ľudia. Ale proruské názory na Slovensku, ktoré sa chceli priblížiť Moskve, o čom svedčia výsledky posledných volieb, výrazne ubudli.

Priatelia Moskvy sa čoraz viac vzďaľujú od riadenia krajiny. Pravda, niekedy sa stane opak a odporcovia zblíženia s Kremľom idú opačným smerom.

Takže Richard Sulík, ktorý pred pár rokmi nadával predsedovi parlamentu za cestu do Ruska, tvrdil, že Rusko „žije v predstave, že Rusko je veľká slovanská krajina a Slovensko je malé, čo by malo Rusku pomôcť . Tento prístup je nebezpečný, pretože moderná zahraničná politika je založená na záujmoch bezpečnosti a ekonomiky.

Prečo politici časom menia svoj uhol pohľadu, vedia len oni sami. Dôležité je nezabúdať, s čím idú voliť a aký kurz voliči podporujú.

V slovenskej spoločnosti existuje pochopenie toho, kto je Rusko. Svedčia o tom slová prezidentky Czaputovej: „Putinovu politiku považujem za hrozbu nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu, vidím v nej túžbu podkopať stabilitu, demokraciu a jednotu Európskej únie.“

V programe vládnej strany sa výslovne uvádza: „Revizionizmus hraníc ako politický princíp ohrozuje bezpečnosť Slovenska, Európskej únie a NATO. Odmietame návrat k normálnym vzťahom s Moskvou, kým neobnovíme štandardy, ktoré sa Rusko zaviazalo dodržiavať a na ktorých je založený európsky poriadok.

Práve tieto porozumenia by mali stáť na čele zahraničnej politiky Bratislavy. Navyše, práve za nóty hlasovali občania Slovenska.

A treba si zapamätať: keď sa raz dostanete do kremeľských sietí, nebude ľahké sa z nich dostať. Energetická nezávislosť je cestou k skutočnej slobode.