Rezort obrany ani nestihol vyhodnotiť pripomienky k pripravovanej zmluve s USA, keď sa zdvihli dve vlny. Jedna súhlasu, druhá nesúhlasu. Do ratifikácie zmluvy je však ešte ďaleko.

V súvislosti s pripravovanou medzinárodnou zmluvou s USA sa šíria obavy z vytvorenia amerických vojenských základní na Slovensku. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a šéf rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) opakovane ubezpečujú, že zmluva nezakladá stálu prítomnosť amerických vojakov na dvojici našich armádnych letísk. Kritici zmluvy o obrannej spolupráci však naďalej varujú pred ohrozením slovenských záujmov či dokonca pred ohrozením mieru a bezpečnosti. Najnovšie sa k nim pridal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Aké sú najväčšie výhrady k tejto zmluve?

Rokovania o tzv. Defence Cooperation Agreement (DAC) sa podarilo dotiahnuť takmer po štyroch rokoch a výmene vlády, keďže predchádzajúce vedenie ministerstva obrany z dnes mimoparlamentnej strany SNS odmietlo pokračovať v rokovaniach.

„Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil v marci 2019 rezort obrany pod vedením Petra Gajdoša.

V prerušených rokovaniach pokračoval až nový šéf rezortu obrany Naď a vlani 14. decembra ich vyhlásil za ukončené. Definitívny návrh dohody, ktorú zaradil do medzirezortného pripomienkového konania, upravuje základný právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA v záležitostiach obrany, bilaterálnych vzťahov a spolupráce v rámci NATO.

Podľa ministerstva obrany je dohoda logickým vyústením dlhodobej spolupráce Ozbrojených síl SR s vojenskými silami USA a potrieb, ktoré vznikli pri cvičeniach, spoločnom pôsobení v zahraničných operáciách alebo v diskusii o ďalšom rozvoji Ozbrojených síl.

„Všetky základné parametre definované v ústave a ďalšej legislatíve budú zachované. Musím zdôrazniť, že nestrácame žiadnu suverenitu alebo nič podobné. O každom pôsobení zahraničných síl, v tomto prípade Spojených štátov, sa bude rozhodovať na vláde alebo v Národnej rade, podľa charakteru pohybu,“ ubezpečil Naď aj v relácii Ide o pravdu. Ako dodal, dohoda na zmluve bola dosiahnutá aj na úrovni koalície.

Spolu s rezortom obrany sa na rokovaniach o dohode podieľalo aj ministerstvo zahraničných vecí. Aj to trvá na potrebe a výhodnosti vyrokovanej dohody. „Ozbrojené sily Spojených štátov nebudú na Slovensku robiť nič bez vedomia a súhlasu Slovenskej republiky. Nie je to teda tak, ako sme počúvali, že je to krok na vytvorenie stálej prítomnosti USA na Slovensku alebo vytváranie základní. Práve tento aspekt suverenity dávam do pozornosti,“ ubezpečil minister zahraničných vecí Korčok.

Slovenská obdoba Guantánama

Ako naznačil Naď, v prípade schválenia zmluvy vládou, ktoré sa očakáva v najbližších dňoch, pôjde už obojstranne podpísaný kontrakt na potvrdenie do Národnej rady. Platnosť však zmluva definitívne nadobudne až v prípade jej ratifikácie prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Okrem diplomatického potvrdenia partnerstva medzi Slovenskom a USA obaja ministri dávajú do pozornosti najmä finančné zdroje na vojenskú infraštruktúru, ktoré sú prijatím tejto zmluvy podmienené. V prípade jej ratifikácie by malo Slovensko dostať z amerických vládnych zdrojov zhruba 100 miliónov dolárov (89 mil. eur).

Pochádzajú z programu Európska iniciatíva odstrašenia (EDI). Ten je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO a vznikol ako reakcia na ruskú anexiu Krymu a konflikt na východe Ukrajiny. Investované by mali byť do modernizácie dvoch vojenských letísk na Sliači a v Kuchyni pri Malackách. Modernizácia by mala spočívať najmä v úprave letiskových plôch, vo zvýšení kapacity pohonných hmôt a vybudovaní aj skladových priestorov.

Zmluve sa vo svojom blogu na Pravde venoval Branislav Fábry z Katedry teórie práva a sociálnych vied Univerzity Komenského. „Zásadným nedostatkom dohody je, že nedostatočne upravuje spôsoby riešenia sporov medzi USA a SR. Medzinárodný súd ani nijaká tretia strana by to byť nesmeli a SR amerických vojakov zo svojho územia sama odsunúť nedokáže. V takom prípade by sa mohla vytvoriť aj akási slovenská obdoba základne v Guantáname na Kube. Kuba sa už šesťdesiat rokov usiluje o odchod amerických vojsk zo svojho územia, zatiaľ však neúspešne, a USA vychádzajú z predpokladu, že dohoda o prenájme základne v Guantáname stále platí,“ tvrdí Fábry.

Vo svojom hodnotení tvrdí, že zmluva je pre Slovensko nevýhodná a vzhľadom na závažnosť problematiky by podľa neho mala byť predmetom referenda. Upozorňuje, že zmluva nerieši zákaz umiestenia jadrových zbraní, ignoruje aktuálne výzvy pandémie, nechráni slovenských občanov pred možnými trestnými činmi amerických príslušníkov a, naopak, americké právne subjekty neprimerane zvýhodňuje.

„Nedostatkom navrhovanej dohody je i to, že SR si nevyhradila možnosť obmedziť druh vojenských operácií vykonávaných z územia SR. To sa môže stať vážnym problémom, pretože ak ozbrojené sily USA budú uskutočňovať akty vojnového násilia, môže ísť o agresiu aj zo strany SR,“ dodal.

Proti odkazu novembra 1989

Medzi najväčších verejných kritikov tejto zmluvy patrí historik, bývalý kandidát na prezidenta či jeden z propagátorov iniciatívy Zjednotení za mier Eduard Chmelár. Ten na svojom webovom profile propaguje hromadnú pripomienku proti návrhu zmluvy, ktorú za pár hodín podpísalo vyše 20-tisíc ľudí. „Najdôležitejším cieľom nášho návrhu je odmietnuť návrh vojenskej dohody s USA v celom rozsahu, a to pre zjavný rozpor s Ústavou SR a so štátnymi záujmami Slovenskej republiky,“ tvrdí Chmelár.

V prípade, že návrhu nebude vyhovené, iniciatíva predložila ďalších šesť konkrétnych zásadných pripomienok a návrhov na zmenu textu. „Týkajú sa najmä odstránenia neprijateľných až protiústavných ustanovení, keď Slovensku nevyplývajú z tejto zmluvy žiadne práva a USA prakticky žiadne povinnosti. Takisto chýbajú právne záruky, že Spojené štáty nerozmiestnia na našom teritóriu jadrové zbrane a že nebudú používať územie SR na vojenskú agresiu. Rovnako trváme na zachovaní právomocí orgánov činných v trestnom konaní,“ priblížil Chmelár, ktorý štandardne vychádza z ľavicového prostredia.

Kritika a obavy však zaznievajú aj z opačných ideologických pozícií. Proti dohode sa ohradil aj dlhoročný pravicový politik, vyštudovaný matematik a exminister vnútra Vladimír Palko, podľa ktorého je súhlas s pobytom cudzích vojsk na Slovenskom území popretím odkazu udalostí z novembra 1989.

„Znamená dohoda, že na území Slovenska teda bude trvalo rozmiestnená tisícka vojakov s tankami a obrnenými transportérmi, bojové vrtuľníky a stíhačky? Myslím, že nie. Ale budú tu americkí vojaci a budú vykonávať vojenské činnosti na našom území,“ upozornil v komentári na internetovom portáli Štandard.

„Možno si predstaviť, že v čase krízy nasadené americké stíhačky budú pred bojovým nasadením či po ňom pristávať a tankovať na Slovensku. Ale prečo nemáme potom nazývať takéto zariadenia vojenskou základňou či základňami? Najmä ak vieme, že v politike sa všetko deje postupnými krokmi, nič sa nestane celé odrazu. Ak sa na Slovensku s naším dovolením vybudujú za americké peniaze veľké logistické zariadenia, ťažšie sa nám bude odmietať, ak prídu návrhy na ich širšie využitie,“ tvrdí exminister Palko, ktorý zároveň spochybňuje aj vážnosť hrozby zo strany Ruska.

Kritiku zmluvy v utorok podvečer zastrešil samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý v rámci medzirezortného pripomienkového konania navrhol dohodu s USA neprijať. Aj on spochybňuje vyváženosť zmluvy a vo svojich pripomienkach upozorňuje aj na ďalšie aspekty dohody, ktoré vytvárajú právne problémy, alebo ktoré príslušníkov USA neprimerane zvýhodňujú na úkor občanov Slovenska.

„Niet pochýb, že ustanoveniami návrhu bilaterálnej dohody, ktoré nie sú partnersky obojstranne vyvážené pre obe zmluvné strany a absentuje aj akýkoľvek prvok reciprocity, sa navrhuje potenciálne zasiahnuť do zvrchovaných oprávnení Slovenskej republiky, ako aj do práv a záujmov fyzických a právnických osôb Slovenskej republiky na obdobie najmenej 10 rokov,“ pripomína Žilinka.

„Návrh dohody v predloženom znení má prvky, ktoré majú potenciál ohroziť zvrchovanosť Slovenskej republiky, ako aj ohroziť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb na území a v jurisdikcii Slovenskej republiky a sú potenciálne v rozpore s Ústavou SR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dosah návrhu bilaterálnej dohody (zmluvy) na dôležité otázky verejného záujmu celej spoločnosti, na zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu, bolo by žiaduce, aby vláda Slovenskej republiky alebo prezidentka Slovenskej republiky, po skončení medzirezortného pripomienkového konania, využili svoje ústavné oprávnenia a podrobili návrh bilaterálnej dohody ústavnému prieskumu,“ zdôraznil generálny prokurátor.

Blaha o okupácii

Na jeho slová reagovalo množstvo politikov, niektorí viac k veci, iní menej. Zaujala podpredsedníčka vlády a ministerka investícií strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá Žilinkovi odkázala, aby nerobil politiku. Žilinkovu iniciatívu jej vysvetlil bývalý stranícky kolega, dnes podpredseda parlamentu za OĽaNO Gábor Grendel. „Presne na toto slúži medzirezortné pripomienkové konanie. Pomenovať výhrady a následne ich prerokovať s dotknutým ministerstvom, teda v tomto prípade s ministerstvom obrany,“ pripomenul.

Aj Grendel sa však posťažoval na „festival konšpiračných nezmyslov“, ktorý Žilinkove výhrady spustili. S touto výhradou sa obrátil najmä na Ľuboša Blahu, podpredsedu opozičnej strany Smer, ktorá sama prijatie tejto zmluvy pred troma rokmi pretláčala. Dnes Blaha vo svojich internetových príspevkoch nazýva pripravovanú dohodu „judášskou zmluvou, ktorá likviduje našu národnú suverenitu“ a tvrdí, že „Slovensko sa dnes musí zjednotiť proti okupácii“.

Žilinka vzniesol 35 pripomienok z celkových 70, pričom až 52 z nich bolo označených ako zásadných. Ministerstvo obrany, ktoré v utorok 4. januára ukončilo medzirezortné pripomienkové konanie, v súčasnosti podľa vlastného vyjadrenia prijaté pripomienky už vyhodnocuje. „Ide o predčasnú otázku, keďže pripomienky ešte nemohli byť vyhodnotené,“ reagoval rezort obrany otázku o prijímaní prípadných zmien v texte dohody.

Ministerstvo samo však na to dôvod nevidí. „Obsah akejkoľvek medzinárodnej dohody je možné zmeniť až do momentu, keď je ratifikovaná. Túto zmluvu však považujeme za vyváženú a výhodnú pre Slovenskú republiku,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Neštandardnosť zmluvy a prípravu obdoby Guantánama na Slovensku odmieta bezpečnostný analytik Adam Potočňák z Centra Bezpečnostných a Vojenskostrate­gických štúdií na Univerzite obrany v Brne. V rozhovore pre denník Pravda síce poukázal na niektoré právne nejasnosti zmluvy a v niektorých miestach aj na prílišnú ústretovosť voči USA, reči o „Guantáname na Slovensku“ však označuje za „apokalyptické fabulácie“.

„Najlepšie, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na skúsenosti ostatných 23 krajín, ktoré majú s USA obdobnú dohodu podpísanú, a pátrať, či v týchto krajinách k podobným negatívnym dôsledkom prišlo. Ja vedomosť o takýchto negatívnych dosahoch nemám a 23 krajín je pritom pomerne solídna vzorka,“ skonštatoval Potočňák v rozhovore pre Pravdu.

Ratifikáciu dohody jednoznačne schvaľuje napríklad aj bývalý štátny tajomník ministerstva obrany za stranu Most-Híd a v súčasnosti veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Róbert Ondrejcsák, podľa ktorého uzatvorenie zmluvy zvýši bezpečnosť Slovenska prostredníctvom efektívnejšej spojeneckej podpory.

„Tá dohoda je veľmi užitočná vec, lebo sa modernizuje naša infraštruktúra a naše základne. Keď nás nedajbože niekto napadne, tak vďaka modernizovanej infraštruktúre k nám môžu prísť naši spojenci oveľa rýchlejšie a efektívnejšie nás môžu brániť,“ tvrdí Ondrejcsák.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk