Pred začiatkom nového roka svet šokovali správy z východného regiónu, konkrétne z Kazachstanu. Zdanlivo tichá a pokojná krajina dodnes explodovala masívnymi protestmi. Kým celý svet oslavoval, Kazachovia hromadne vyšli do ulíc a protestovali proti moci a nie spravodlivosti.

V prvej fáze sa zdalo viac-menej jasné, ako sa obyčajnému Európanovi, totiž ľuďom, postavili proti zdražovaniu skvapalneného plynu (LPG), mimochodom, veľké množstvo miestnych obyvateľov tankuje do áut. Logika je tu jasná a pochopiteľná pre veľkú krajinu, kde doprava zohráva významnú úlohu, najmä pre vzdialené regióny môže zvýšenie cien vyvolať reťaz udalostí so zvýšením cien iných dôležitých produktov – to všetko vyvolalo protest medzi občanov.

Ale toto bola pre nás ešte pochopiteľná prvá etapa, inak keby sa na Slovensku zdvojnásobila cena benzínu za noc, myslím, že by sme ticho nesedeli.

A zdalo sa, že štát urobil ústupky a znížil cenu ešte nižšie, ako bola, ale protesty to nezastavilo – ľudia chceli stále viac.

Teraz je dôležité nestratiť niť všetkého, čo sa deje. Udalosti potom pokračovali veľmi rýchlym tempom. Ľudia začali vychádzať v mnohých mestách, obsadzovali vládne úrady, úrad vládnucej strany, policajné stanice a dokonca aj obchody a banky. Kto teraz číta, bude sa pýtať, čo sa stalo, prečo protest po ústupkoch neutíchal.

A tu začína to najzaujímavejšie, čo vás núti premýšľať, ale aký je zmysel protestov? Aby sme však pochopili situáciu, je potrebné si ujasniť, že ľudia vlastne nie sú spokojní s vládnucou mocou a vlastne ani s Nazarbajevovou prízemnosťou. Vskutku, mnohým už došla trpezlivosť z takéhoto diktátu a zvečňovania moci, ale ako vy aj ja chápeme, nezaobišlo sa to bez provokácií.

Po zmene moci, respektíve jej odovzdaní úradujúcemu prezidentovi Tokajevovi, začala nová hlava presadzovať politiku jednoty kazašskej kultúry a menej nasledovať príklad Ruska v sérii otázok, ktorým je len odmietnutie uznať Krym ako ruský. Bez ohľadu na to, aká lojálna by bola vláda k Rusku, stále presadzovalo svoju vlastnú politiku na domácej aj medzinárodnej scéne.

To všetko vedie k tomu, že ruským úradom sa strata kontroly nad ich starým partnerom obzvlášť nepáčila a Nazarbajev nezaručil úplnú solidaritu s Ruskom. Napriek tomu, že Lukašenko sa s vytvorením jednotného štátu neponáhľa, Rusko potrebovalo aktivovať ďalšiu spúšť, v Kazachstane. Neviete si predstaviť lepšiu príležitosť, ako sa pridať k blížiacim sa protestom.

Tu vstupujú na scénu ruské špeciálne služby, ktoré organizujú a podporujú zhromaždenia, vytvárajú celé siete telegramových kanálov (hlavná sieť pre komunikáciu v SNŠ), vedú informačné kampane na diskreditáciu úradov, kŕmia miestne opozičné sily v boji proti štátnym orgánom.

Po začatí protestov špeciálne služby začali aktívne presadzovať politiku neprijímania žiadnych ústupkov od vlády – podnecovanie všetkých druhov rabovania, zaberanie štátnych inštitúcií a pod. Všetky tieto akcie viedli k tomu, že prezidentovi Kazachstanu nezostávalo nič iné, len ísť na pomoc do ODKB. Kde aj Ruská federácia s radosťou prijala žiadosť a v ten istý deň vyslala svoje výsadkové jednotky na pomoc kazašským úradom.

Vo všeobecnosti môžeme len čakať a pozorovať, čo bude ďalej, s najväčšou pravdepodobnosťou sú dva scenáre, alebo Kazachstan s pomocou jednotiek ODKB potlačí protesty a zopakuje situáciu ako v Bielorusku. Krajina začne masové zadržiavanie, porušovanie práv a čo je najdôležitejšie, teraz bude mať Rusko tromf a schopnosť manipulovať s krajinou. Alebo druhý nepravdepodobný scenár – ak sa demonštrantom napriek tomu podarí prekonať armádu a jednotky ODKB, potom Rusko a Kazachstan, respektíve jeho vláda bude trvať na tom, že sú to všetko Američania, Briti, Ukrajinci alebo Poliaci – na zemi. Internet je už na tento prípad pripravený.dokonca si môžete byť istí.

Slovenská vláda sa zatiaľ zdržiava priamych komentárov a akceptovania akejkoľvek strany, ospravedlňuje sa a vyzýva len na zmierenie a dialóg. No správny krok, hlavné je neponáhľať sa a pozrieť sa bližšie, kto je nepriateľ a kto priateľ. Jedna vec je jasná, Rusko je na medzinárodnej scéne veľmi nebezpečným hráčom a Slovensko si musí dávať obzvlášť pozor, pretože keď sme na hraniciach EÚ, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme zasiahnuť ako prví.

Autor: Jozef Kováč