Tranzit ruského plynu na Slovensko cez Ukrajinu sa v prvý deň nového roka za dva mesiace znížil o 41 % na minimum.

   Informáciu priniesla agentúra “Reuters” s odvolaním sa na slovenského operátora “Eustream”.

   Tok ruského plynu cez hraničný priechod Veľké Kapušany klesol z 887 094 MWh deň predtým na 524 631 MWh, čo predstavuje rozdiel 41 %. Ide o minimálny počet od 2. novembra, uviedla agentúra.

   Pripomeňme, že v decembri minulého roka ukrajinská strana povolila ukončenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie v zime 2022. Kyjev sa domnieva, že ide o politiku, nie o ekonomiku, a spája to so zámerom Ruska zvýšiť tlak na Ukrajinu.

   „Ide o ukončenie vývozu energetického uhlia na Ukrajinu z Ruska a postup vojsk k hraniciam a zablokovanie vývozu uhlia z Kazachstanu. Vzhľadom na všetky tieto udalosti je možné, že bude ukončený aj tranzit plynu cez Ukrajinu,“ povedal šéf ukrajinského operátora GTS Serhiy Makogon.

   V polovici novembra 2021 Gazprom zastavil rezerváciu dodatočných kapacít na tranzit zemného plynu cez Ukrajinu a Poľsko. Potom “GTS operátor Ukrajiny” ponúkol v aukcii tranzitné kapacity na december v celkovom objeme až 15 miliónov metrov kubických. m za deň, ale zostali nevyžiadané.

   Rovnako Gazprom od polovice decembra znižuje objem rezervácií na ďalšie kapacity plynovodu Jamal – Európa a od 21. decembra úplne prestal s rezerváciami kapacít.

   To viedlo k prudkému skoku cien plynu na európskej burze ICE, ktoré v ten istý deň presiahli 2 000 dolárov za meter kubický. m.

   Dôvodom takéhoto konania Moskvy by podľa expertov mohla byť informácia, že Nord Stream 2 bude uvedený do prevádzky až v druhej polovici roku 2022 a správy o ochladení v Európe.

   Umelým vytváraním nedostatku plynu na trhu sa Kremeľ snaží vyvinúť tlak na Európsku úniu, aby čo najskôr spustila plynovod Nord Stream 2 „bez dodržania požiadaviek európskej legislatívy“.

   Moskva, ako vždy, má v tejto veci svoju vlastnú pravdu. Prezident Putin vysvetlil, že Gazprom zastavil dodávky cez plynovod Jamal-Európa pre nedostatok ponúk od kupujúcich z Nemecka a Francúzska, pričom zdôraznil, že spoločnosť dodáva do Európy celý objem plynu, ktorý má byť dodaný na základe podpísaných zmlúv.

   Ruská federácia kategoricky odmieta všetky obvinenia proti sebe, najmä z toho, že kroky Gazpromu údajne viedli k rekordnému zvýšeniu cien plynu.

   “Nie je tu žiadna pravda.” Len pokus všetko prevrátiť naruby. Áno, neustále klamú, na plot kladú tieň, “hovorí Putin.

   Ako môže takáto situácia ohroziť Slovensko? Tu je potrebné uvažovať o problematike v kontexte európskej bezpečnosti. Pretože otázka dodávok plynu a vlastne aj spolupráce v energetickej sfére medzi Bratislavou a Moskvou naberá na obrátkach a situácia je na prvý pohľad stabilná.

   Vyjadrenia slovenského establishmentu majú pre Kremeľ skôr pochvalný tón. Podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík sa preto negatívne vyjadril k sankciám, ktoré Západ uvalil na Ruskú federáciu.

   „Sankcie proti Rusku sú podľa mňa prežitkom a absolútne nezapadajú do modernej reality,“ povedal.

   Sulík je zároveň predsedom slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku, vedecko-technickú spoluprácu medzi Ruskou federáciou a Slovenskom. Jasne vyjadruje záujem republiky obnoviť obchodno-ekonomickú spoluprácu aspoň na úroveň pred vypuknutím pandémie koronavírusu.

   „V dôsledku pandémie sme zaznamenali pokles obchodnej a ekonomickej spolupráce o viac ako 20 %. Teraz sa my – Slovensko a Rusko, pokúsime čo najrýchlejšie vrátiť na minimálnu úroveň začiatku pandémie. Vidím, že v našej spolupráci sú veľké rezervy,“ zdôraznil podpredseda vlády na rokovaní Medzivládnej slovensko-ruskej komisie v polovici novembra.

Bratislava má podľa neho záujem najmä o prehĺbenie spolupráce s Ruskom v dodávkach plynu a ropy. Tranzit energetických surovín z Ruskej federácie do iných krajín Európskej únie sa uskutočňuje cez republiku.

   Prioritnou oblasťou je tiež interakcia v oblasti jadrovej energie. Slovensko sa usiluje aj o zvýšenie národného exportu do Ruska.

   Meškanie procesu certifikácie plynovodu Nord Stream 2 kritizuje aj slovenský minister hospodárstva. Ostro sa vyjadruje smerom k NSR a obviňuje Berlín z vysokých cien plynu.

   „Sami Nemci zakazujú nákup ruského plynu dodávaného cez Nord Stream 2. Dostať ho chcú cez Poľsko cez plynovod Jamal – Európa. Porovnám túto situáciu s nákupom chleba: chcete viac chleba a predavač vám ho ponúkne, no vy ho odmietnete, pretože ho chcete dostať zabalený vo vrecúšku, nie modrej, ale červenej. V tomto prípade sa riešia absolútne nepodstatné veci s dodávkami plynu cez Nord Stream-2,“ poznamenal Sulík s tým, že takýto prístup Nemecka k spusteniu plynovodu negatívne ovplyvňuje dodávky energie do všetkých členských krajín EÚ.

   Pravda, slovenský minister zabúda na jeden detail – o osude Nord Streamu 2 nerozhoduje nemecká vláda, ktorá projekt, mimochodom, len podporuje.

   Otázkou je, že samotné potrubie a okolnosti okolo neho nezodpovedajú pravidlám civilizovanej Európy. Ale Moskva sa ani nesnaží zmeniť svoj prístup, aby tieto pravidlá splnila.

   Namiesto toho sa Kremeľ drzo snaží prinútiť EÚ hrať podľa vlastných pravidiel a priamym vydieraním prijať podmienky Moskvy.

   Z tohto hľadiska je podpora Kremľa v otázkach uvedenia do prevádzky „SP-2“ za podmienok, ktoré existujú dnes, dosť nebezpečným podnikaním.

   A vôbec, pri zvyšovaní úrovne spolupráce s Ruskou federáciou v energetických otázkach treba chápať, že týmto spôsobom Bratislava zvyšuje svoju závislosť od Moskvy.

   Akú platbu si za to Kremeľ vypýta, kedy a akú faktúru vystaví, je otázkou času. Preto je dôležité si vždy pamätať, kto sedí na opačnom okraji rokovacieho stola a ponúka také sladké podmienky spolupráce.

Autor: Jozef Kováč