Tiger spod Tatier už nie je taký silný, ako býval, a môže sa stať bezzubým kocúrom zabudnutým v kúte. Ak sa rýchlo nezmení. Slovensko začína prichádzať o jednu z hlavných konkurenčných výhod.

Pomer cena práce – produktivita sa dramaticky otáča. Náklady na ľudí rastú, niektorí ekonómovia i Národná banka Slovenska upozorňujú, že platy rastú príliš rýchlo. Iní však poukazujú aj na ďalší fakt, a to, že ľudia na Slovensku sú kvalifikovaní, spoľahliví a majú nižšie priemerné platy ako pracujúci v okolitých krajinách.

Jedným z nedávnych príkladov je osud fabriky pri Martine, ktorá vyrába sedadlové poťahy do áut. Dcéra americkej firmy Adient odchádza za lacnejšou výrobou. Na Slovensku plánuje skončiť v budúcom roku. Po dvadsiatich rokoch. O prácu tam postupne príde zhruba 440 ľudí.

Na priamu otázku denníka Pravda, či firma uteká na druhý koniec sveta za lacnou pracovnou silou, odpovedala: „Slovensko už nemožno v prípade výroby s významným podielom ľudskej práce považovať za konkurencieschop­né,“ vysvetľuje dôvody konca závodu Peter Marčan.

Nejde však len o jedného výrobcu, jedinú firmu. Problém by mohla mať celá krajina. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách sa pomaly vyčerpáva. Slovenský pracovník totiž už prestal byť lacný, štát ako celok prestáva byť lacnou a spoľahlivou montážnou halou pre svetové firmy.

Karol Morvay z Ekonomickej univerzity tvrdí, že podľa jeho prepočtov v prvých desiatich rokoch nového milénia rástla rýchlejšie produktivita práce ako platy. Posledné roky sa však trend otočil a lacnej pracovnej sile je koniec. Zamestnanec je pridrahý a jednoducho povedané, nezarobí si na seba. Týka sa to najmä priemyslu. „Zo 100 eur pridanej hodnoty, ktorú pracovník v slovenskom priemysle vytvoril, sa na úhradu jeho mzdových nákladov použilo 63 eur. V roku 2007 to však bolo iba 45 eur,“ tvrdí ekonóm. Za rovnaké obdobie narástli náklady na odmeny v Rakúsku z 52 na 58 eur, priemer v Európskej únii zostal na 61 eurách. „Takýto výrazný zvrat asi málokto predvídal,“ upozorňuje Morvay.

Pred krajinou tak stojí kľúčová otázka: Ako ďalej? „Jedna možnosť je držať rast platov na uzde tak, aby boli slovenské fabriky konkurencieschopné. Druhá možnosť je akceptovať, že ekonomika sa vyvíja a niektoré činnosti si u nás na seba nezarobia,“ objasňuje analytik Tatra banky Tibor Lőrincz a dodáva:. „Sám odchod fabriky je pre Slovensko čiastočne dobrá správa: mzdy sú tu dostatočne vysoké, aby ľudia nemuseli robiť manuálnu opakujúcu sa prácu s nízkou pridanou hodnotou. Zlá správa však je, že nevieme, čím takú fabriku nahradíme a kde zamestnáme ľudí, ktorí v nej pracovali.“

„Údaje o rýchlom raste nákladov práce na osobu v pomere k produktivite práce v priemyselnej výrobe sú správne,“ reagujú analytici Národnej banky Slovenska (NBS) na výpočty ekonóma Morvaya. Pridaná hodnota po odpočítaní nákladov práce predstavuje zisk firiem, kvôli ktorému u nás podnikajú. Náklady vrátane platov začali podľa ekonómov NBS mimoriadne rýchlo rásť najmä po roku 2015.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk