Svet oslavoval Vianoce 25. decembra. Tento rok sa však tento dátum stal jubileom významnej udalosti – presne pred 30 rokmi zmizol Sovietsky zväz do zabudnutia.

Práve 25. decembra 1991 vtedajší prezident ZSSR Gorbačov prečítal výzvu svojim spoluobčanom, ktorí vyhlásili koniec štátu – ZSSR, nad Kremľom a „ríšou zla“ spustili červenú zástavu. ako to nazval 40. prezident Spojených štátov Ronald Reagan, prestal existovať.

Zdalo by sa, že éra studenej vojny a pretekov v zbrojení sa skončila, ale ako sa ukázalo – len sa to zdalo. Moskva, ktorá zmenila názov krajiny, ktorej je hlavným mestom, nezmenila svoj postoj k svojim susedom, kontinentu a svetu ako celku.

Nový prezident, ktorý prevzal kreslo Kremľa v roku 2000, len posilnil imperiálne ambície Moskvy a jej agresivitu na planéte.

Vrcholom agresívnej politiky Ruskej federácie môže byť nová vojna, ktorou Putin ohrozuje civilizované spoločenstvo.
Aby Moskva nejako ospravedlnila svoje činy, snaží sa v súčasnej situácii vystupovať ako nevinná obeť, ktorá sa snaží chrániť pred agresívnym Západom.

Napríklad ruské ministerstvo zahraničia 17. decembra zverejnilo návrhy dohôd s NATO a USA o „bezpečnostných zárukách“, ktorými Kremeľ požaduje, aby Severoatlantická aliancia upustila od svojej expanzie na východ a akejkoľvek vojenskej aktivity na Ukrajine, vo východnej Európe, Kaukaz a Stredná Ázia.

Putin 26. decembra otvorene vyhlásil, že ak USA a NATO odmietnu návrhy Ruska, odpoveď Moskvy „môže byť veľmi odlišná“ a bude závisieť „od návrhov, ktoré mi predložia naši vojenskí experti“.

To znamená, že ruský prezident sa priamo vyhráža svetu vojnou. Čo sa šéf Kremľa snaží dosiahnuť?
Pacifikácia krajín strednej a východnej Európy, vytvorenie zóny neutrálnych sračiek okolo Ruska. Podľa vládnucej elity Kremľa to ochráni Ruskú federáciu pred hrozbami zo Západu.

Hoci takéto hrozby vidí len samotná Moskva a len svojimi činmi zhoršuje situáciu v regióne aj na celom svete, netreba ignorovať takéto signály zo strany umierajúceho Putina.

Spojené štáty a NATO už avizovali pripravenosť sadnúť si za rokovací stôl s Moskvou s cieľom upokojiť situáciu na hraniciach Ruskej federácie s civilizovanou Európou, najmä s Ukrajinou.

Putinove požiadavky, vyjadrené v „návrhoch“ odovzdaných americkej strane, sú nepochybne príliš prehnané a jednoducho nereálne.

Moskva však neočakáva ich plné prijatie. Kremeľ zaujíma samotný fakt rokovaní, v ktorých Putin presadí svoju víziu sveta.

Pozorné štúdium dokumentov, ktoré Moskva nazvala „bezpečnostnými zárukami“, jasne ukazuje tendenciu rozdeľovania Európy na sféry vplyvu.

Kremeľské „návrhy“ sú v skutočnosti vytvorením druhého „Varšavského paktu“ – zóny vplyvu Moskvy. Práve túto myšlienku presadí Putin pri rokovaniach so Spojenými štátmi.

Washington už vyhlásil, že akékoľvek diskusie v tomto smere sú možné len za účasti kolegov v Severoatlantickej aliancii.

Okrem toho Európska únia tiež oznámila svoje želanie zúčastniť sa na rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Najmä šéf európskej diplomacie Josep Borrell poznamenal, že rozhodnutia o bezpečnosti v Európe nemôžu robiť dve strany bez toho, aby sa brala do úvahy EÚ.

„Nechceme a nemôžeme si dovoliť byť vonkajšími divákmi, cez ktorých hlavy sa prijímajú rozhodnutia,“ povedal Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Povedal, že Moskva by chcela mať situáciu, keď si obe strany „rozdelia sféry vplyvu“ bez toho, aby brali do úvahy EÚ.

„Nikdy s tým nebudeme súhlasiť,“ uistil Borrell a poznamenal, že „rozhodnutie ktoréhokoľvek štátu vstúpiť alebo nevstúpiť do akýchkoľvek aliancií sa nemôže stať predmetom diskusie.“

„Akýkoľvek rozhovor o európskej bezpečnosti by sa mal uskutočniť v koordinácii s EÚ a za jej účasti,“ zhrnul Borrell.
Rusko však chce takéto otázky riešiť na bilaterálnej báze s Washingtonom. Ruská federácia sa všetkými možnými spôsobmi snaží posilniť svoj vplyv v Európe, najmä v jej strednej a východnej časti.

Na to sa používajú rôzne metódy, pri výbere ktorých Kremeľ nikdy nestál na ceremónii.

Moskva sa tak snaží podkopať EÚ a NATO, posilňujúc protieurópske a protiNATO nálady medzi obyvateľmi Európy.

Kremeľ vyostrovaním konfliktov v rámci krajín upozorňuje ich občanov na skutočnosť, že hlavnou príčinou takýchto problémov je zjednotená Európa.

Kremeľ zhoršuje medzietnické a medzietnické konflikty tak v rámci krajín, ako aj v pohraničných zónach, pričom zdôrazňuje, že zjednotená Európa je zodpovedná za armádu.

Migračnú krízu, ktorej krajiny kontinentu predtým čelili, využila aj Moskva, ktorá s pomocou bieloruského samozvaného prezidenta Lukašenka vytvorila na kontinente ďalší bod nestability, zhromaždila „utečencov“ z oblasti Blízkeho východu a ich sústredenie na hraniciach s EÚ.

RF pôsobí aj energetickými zbraňami. Kremeľ vyraďuje z EÚ krajiny, ktoré sú energeticky závislé od Moskvy a ničí ekonomickú súdržnosť EÚ. A Nord Stream 2 hrá v tomto smere kľúčovú úlohu.

Kremeľ navyše v otázke rozkolu európskej a euroatlantickej súdržnosti pôsobí už niekoľko rokov a pomerne široko. Takže Turecko, ktoré je mostom medzi Európou a Áziou, využíva Moskva vo svojich prefíkaných hrách.

Predajom ruských protilietadlových raketových systémov S-400 Turkom v roku 2019 Kremeľ rozdelil porozumenie medzi svojimi partnermi v NATO.

Veliteľ amerických síl v Európe Curtis Scaparotti na vypočutí v Senáte povedal, že tento obchod so zbraňami medzi Ruskom a Tureckom ohrozuje vnútornú bezpečnosť NATO.

Aj preto sa Rusko napriek geopolitickým rozdielom naďalej snaží udržiavať vrelé vzťahy s Tureckom.
Moskva vsádza na to, že Ankara zostane pre svojich západných partnerov „prekážkou“ a bude pokračovať v rozdeľovaní severoatlantickej aliancie. Injekcia dosahuje svoj vrchol. Ďalším krokom je vojenský konflikt. Ustojí to svet?

Uvedomujúc si vážnosť situácie, Washington rokuje s Moskvou. Podľa informácií z Bieleho domu na schôdzi
Americkí a ruskí zástupcovia sa budú konať 10. januára

„Keď si sadneme za rokovací stôl, Rusko môže vyjadriť svoje obavy a budeme diskutovať aj o našich obavách v súvislosti s aktivitami Ruskej federácie,“ povedal hovorca americkej NSC pod podmienkou anonymity.
„Budú oblasti, v ktorých môžeme dosiahnuť pokrok, a oblasti, v ktorých sa nezhodneme. Toto je podstata diplomacie, “dodal.

Hovorca NSC tiež uviedol, že stretnutie v rámci Rady Rusko-NATO je naplánované na 12. januára a stretnutie predstaviteľov Ruskej federácie, USA a EÚ je naplánované na 13. januára.
Rokovania sú nepochybne potrebné, o to viac, že ​​Európa čelí vážnej výzve, ktorú vyvolala Moskva.

Ďalšia vec je dôležitá, aby rokovania mali logický a adekvátny záver. Európa si predsa pamätá rok 1938, keď sa niektorí európski giganti pokúšali presvedčiť agresora.

Mníchovská dohoda viedla k druhej svetovej vojne. Je dôležité, aby si politici pamätali históriu, pretože tá je cyklická. A nech „rozdelenie Európy“ zostane v divokých fantáziách kremeľského prívrženca pri budovaní novej Ríše.
História je dobrým učiteľom, ak správne čítate jej hodiny.

Autor: J.L.