Návrh štátneho rozpočtu na rok 2022 vládna koalícia schválila a nový fiškálny rok sa nebude musieť začínať rozpočtovým provizóriom. V rozpočte s deficitom 4,94% HDP sa viaže 500 miliónov eur na „priority rezortov“. Igor Matovič ich bude uvoľňovať podľa toho, ako koaliční partneri schvália jeho tri podmienky: prijatie výdavkových limitov, dlhovej brzdy a dôchodkovej reformy.

Koľko „vynesú“ výdavkové limity

Najbližšie k dohode v koalícii sú výdavkové limity. SaS navrhuje, aby sa výdavkové limity schválili v osobitnom zákone a o dlhovej brzde v zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa vyjednávalo ďalej. Je známe, že dlhovú brzdu postavenú na princípe čistého dlhu SaS schváli iba vtedy, ak bude v zákone o rozpočtovej zodpovednosti zakotvená i daňová brzda. Napokon dôchodková reforma má zrušiť hranicu na odchod do dôchodku, zaviesť automat založený na strednej dĺžke života a Kollárov rodičovský bonus.

Ak koalícia výdavkové limity schváli, prvú tretinu, t.j. 166,66 milióna eur, dostanú rezorty. Prečo by to koalícia nemala urobiť? Zaviazala sa k tomu v pláne obnovy a bez plnenia tohto a ostatných dobrovoľných záväzkov vlády, „zlý“ Brusel prostriedky neuvoľní.

Návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda schválila 30. septembra 2020. Viac ako rok čaká na definitívne odobrenie Národnou radou. Novela zahrnuje výdavkové limity, definíciu čistého dlhu a pravidlá dlhovej brzdy založené na čistom dlhu. Vybrať z nej iba paragrafy o výdavkových limitoch do malého zákona, ktorý by novelizoval ten kľúčový, by nebolo zložité. No návrh vlády je v predloženej podobe neprijateľný.

Ak koalícia výdavkové limity schváli, prvú tretinu, t.j. 166,66 milióna eur, dostanú rezorty. Prečo by to koalícia nemala urobiť? Zaviazala sa k tomu v pláne obnovy a bez plnenia tohto a ostatných dobrovoľných záväzkov vlády, „zlý“ Brusel prostriedky neuvoľní.

Po prvé preto, ako vymedzuje možnosť prekročiť limit verejných výdavkov. Prekročenie umožňuje v prípade cyklického prepadu. Počíta i s rezervou na krytie nepredvídaných rozpočtových výkyvov. Kľúčové však je, že sa limit vzťahuje bez výnimky na všetky investičné výdavky. I na tie, ktoré by boli nevyhnutne potrebné napríklad na digitálnu a zelenú transformáciu či do zdravia. Inými slovami, ako v rozpočte na rok 2022, investície sa majú financovať celkom alebo prevažne z európskych zdrojov.

Okrem toho podľa návrhu limit verejných výdavkov vypočítava Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. To by bolo v poriadku, no návrh zákona neurčuje spôsob výpočtu limitu. Bude to znamenať, že pokiaľ MF SR nenavrhne a vláda neschváli algoritmus výpočtu výdavkových limitov, zverí sa do právomoci tejto nevolenej inštitúcie jeden z dôležitých nástrojov rozpočtovej politiky! To s demokratickým riadením spoločnosti nemá nič spoločné.

Macron – Heger

Prezident Emmanuel Macron sa pred začiatkom francúzskeho predsedníctva v EÚ v Budapešti stretol i s premiérom SR. Eduard Heger po stretnutí vyhlásil, že s jeho prioritami – medziiným s nutnosťou investovať, súhlasí. Macron na tlačovke 9. decembra bol konkrétnejší a naznačil, čo by to malo znamenať pre fiškálne pravidlá v EÚ: „Nemôžeme sa tváriť, akoby sa nič nestalo… Nepodarí sa nám uskutočniť klimatickú, digitálnu, zdravotnú, kultúrnu a strategickú transformáciu, ak zotrváme na rozpočtových pravidlách, ktoré sa vytvorili začiatkom 90. rokov,“ čím narážal na Maastrichtskú zmluvu.

„Musíme prekonať staré tabu,“ dodal. Nový model rastu si vyžaduje prispôsobiť rozpočtové pravidlá tak, aby prioritou boli investície predovšetkým na realizáciu hlavnej misie – klimatickej a digitálnej transformácie.

Tlačový odbor MF SR nás ubezpečuje, že MF SR sa do diskusie o reforme fiškálneho riadenia EÚ zapája viac ako len verbálne. Ako príklad uvádza návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti. No pochybujem, že táto novela je to, čím diskusiu skutočne posúva dopredu.

Macron – Lindner

Nový nemecký minister financií Christian Lindner nemá ani ekonomické vzdelanie, ani nikdy nezastával žiadnu ministerskú funkciu napríklad na krajinskej úrovni, ale náramne sa chcel stať ministrom financií. Jeho liberálna FDP je probiznis stranou, oddaná politike voľného trhu, ktorá tvrdo presadzuje nízke dane a malý štát.

V koaličných rokovaniach si vydobyla záväzok, že nová vláda nebude dane zvyšovať. Pravdaže by chcela daňovú brzdu, no dosiahla aspoň toto… Táto z trojice novej vládnej „semaforovej“ koalície najmenšia politická strana, ako hovoria analytici, dosiahla v koaličných rokovaniach viac, ako jej prináležalo. Ako u nás SaS.

Liberál Lindner zrejme nebude mať autoritu Wolfganga Schäubleho, no Nemecko v reforme fiškálneho riadenia EÚ nebude hrať druhé husle. Svojou vierou v dlhovú brzdu sa bude nový minister financií zrejme stavať proti iniciatíve Macrona, pokiaľ bude opätovne zvolený za francúzskeho prezidenta. Francúzsko bolo medzi tými štátmi eurozóny, ktoré navrhli financovanie plánu obnovy vo výške 750 mld. eur zo spoločného európskeho dlhu. Ak sa Macron nedohodne s Nemeckom, bude to mať dosah i na naše výdavkové limity. Od toho bude závisieť, či nás čaká rozvoj, alebo zatiahnutá brzda, ako svoj komentár o poddimenzovanosti prostriedkov pre samosprávy v návrhu rozpočtu na rok 2022 výstižne nazval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk