Rusko zablokovalo prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá dáva do súvislosti klimatické zmeny a globálnu bezpečnosť a ktorú podporila väčšina členských štátov OSN. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

Návrh rezolúcie predložený Nigerom a Írskom vyzýva generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, aby „začlenil bezpečnostné riziko súvisiace s klímou ako ústredný prvok do komplexných stratégií na predchádzanie konfliktom„. Rezolúcia vyzvala šéfa OSN, aby do dvoch rokov podal správu o „bezpečnostných dôsledkoch“ zmeny klímy v otázkach, ktorými sa zaoberá BR OSN.

Text obsahuje aj žiadosť, aby Guterres predložil odporúčania, ako by sa dali tieto riziká riešiť. Text tohto znenia získal podporu 12 z 15 členov BR OSN. Čína sa zdržala hlasovania, zatiaľ čo India hlasovala proti, pričom tvrdila, že globálne otepľovanie je skôr záležitosťou hospodárskeho rozvoja, než medzinárodnej bezpečnosti. Rusko rezolúciu vetovalo.

Pre diplomatov, ktorí pre agentúru AFP hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, bol odmietavý postoj Ruska ťažko zrozumiteľný vzhľadom na to, že samotné uznesenie „nebolo radikálne“. Aj írska vyslankyňa pri OSN Geraldine Byrne Nelsonová v pondelok pred hlasovaním uviedla, že rezolúcia je len „skromným prvým krokom“. „Musíme lepšie pochopiť toto prepojenie“ medzi bezpečnosťou a zmenou klímy, apelovala a zdôraznila, že „sa na to musíme pozrieť globálne.“

Jej nigerský kolega Abdou Abarry označil nesúhlas s návrhom za „krátkozraký“. Podľa vyjadrenia ruskej delegácie sa na pôde BR OSN schvaľoval dokument, v ktorom sa presadzuje, aby sa na konflikty a hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť „hľadelo cez prizmu klímy“, podľa Moskvy to však znamená ignorovanie ostatných aspektov, ktoré vplývajú na situáciu v krajine. Ako príklad Rusko uviedlo vojenský konflikt či zaostávanie v sociálno-ekonomickom rozvoji.

Rusko zablokovalo prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá dáva do súvislosti klimatické zmeny a globálnu bezpečnosť a ktorú podporila väčšina členských štátov OSN. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.

Vo vyhlásení Ruska sa uvádza, že tento prístup nie je prejavom obáv o osud krajín a ľudí, ale pokusom zvaliť vinu na samotné rozvojové štáty a vytvoriť nový nástroj, ktorým sa bude „diktovať vaša vízia plnenia klimatických záväzkov“. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia po hlasovaní v OSN konštatoval, že „medzinárodné spoločenstvo je hlboko rozdelené v otázke klímy“.

Dodal, že to bolo vidno už na klimatickom summite v škótskom meste Glasgow, kde však „nevyhnutnosť dosiahnuť konsenzus prinútila našich západných kolegov, aby sa správali demokraticky a brali do úvahy pozície všetkých krajín„. Upozornil súčasne, že „teraz (na pôde OSN) vidíme nedemokratický pokus o ignorovanie názorov tých 80 členov OSN, ktoré nepodporili text (rezolúcie),“ a ktoré si nedali nanútiť postoj klimatických aktivistov.

Rusko naposledy využilo svoje veto v Bezpečnostnej rade OSN v júli 2020 pri hlasovaní o rezolúcii navrhnutej niekoľkými západnými krajinami a týkajúcej sa cezhraničnej pomoci Sýrii. Neskôr bolo k tejto otázke prijaté kompromisné uznesenie. Za posledný rok a pol bolo veto v Bezpečnostnej rade OSN použité iba raz: tentoraz zo strany USA.

Zástupca Spojených štátov 31. augusta 2021 hlasoval proti rezolúcii o trestnom stíhaní, rehabilitácii a reintegrácii zahraničných teroristických bojovníkov. Spoluautormi tohto projektu rezolúcie boli Rusko, Čína, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, dodala agentúra TASS.

Zdroj: https://www.cas.sk