December tohto roka sa v Poľsku nesie v znamení smutných spomienok na 13. december 1981, keď na území celej krajiny armádny generál Wojciech Jaruzelski vyhlásil výnimočný stav.

Aj celé štyri dekády od násilného upevnenia diktatúry Poľskej zjednotenej robotníckej strany ovládanej komunistami sa u pamätníkov doby oživujú spomienky na krízové obdobie reštrikcií. Možno práve preto, že súčasné vládne opatrenia proti pandémii sú tiež určitým obmedzením práv a slobôd. V porovnaní s udalosťami zo zimy 1981 sú však iba prechádzkou v ružovej záhrade.

Dekády slabého riadenia ekonomiky u našich severných susedov spojených so zadlžovaním krajiny eskalovali tlaky na zvyšovanie štátom regulovaných cien a následne aj miezd v podnikoch, ktorých väčšina patrila štátu alebo družstevným organizáciám. Nedostatok devíz v krajine nútil exportovať do zahraničia napríklad aj šunku a prvotriedne mäso, hoci v poľských mäsiarstvach od roku 1979 regály zívali zväčša prázdnotou.

Nízka produktivita v poľnohospodár­stve, ktorého prevažná väčšina bola v privátnych rukách drobných roľníkov, a zaostalý priemysel mali svoje obete v podobe nízkych platov v celej ekonomike. Poliaci na rozdiel od ČSSR mali každý mesiac až do roku 1989 dve pracovné soboty, ale ani to zvýšiť HDP nepomáhalo.

Nespokojnosť s vedením firiem, ako aj celého štátu postupne eskalovala predovšetkým vďaka nezávislému odborovému hnutiu Solidarita, ktoré vzniklo v roku 1980. Už samotný punc nezávislosti bol v krajinách socializmu anomáliou. Zhoršovanie zásobovania sa od roku 1981 prejavovalo v čoraz početnejších štrajkoch v baniach a továrňach. Výsledkom boli dlhšie rady pred obchodmi. Osobne som už v novembri 1981 videl, že na mäso ľudia čakali v Katoviciach v radoch celú noc. Štrajky baníkov znížili ťažbu uhlia, ktorého nedostatok sa prejavoval vo výpadkoch dodávok elektrickej energie.

Prinútenie obyvateľstva k poslušnosti prevzala na seba vyhlásením vojenského stavu poľská armáda. V noci zo soboty na nedeľu 13. decembra 1981 obsadila všetky významné úrady v krajine, prerušila telefonické spojenie a prevzala pod kontrolu všetky médiá a tlač. Do ulíc bolo nasadených 1 750 tankov, 1 400 obrnených transportérov a viac ako stotisíc príslušníkov ozbrojených síl. V priebehu niekoľkých dní bolo zatknutých 10 130 osôb prevažne z radov odborových funkcionárov vrátane ich šéfa Lecha Walesu. Nepokoje na uliciach a zásahy armády proti okupačným štrajkom v baniach v Sliezsku si vyžiadali zhruba 40 obetí.

Ekonomika klesla v roku 1981 o 22 %. Na väčšinu tovarov bol zavedený prídelový systém. Od 1. 2. 1982 podskočili regulované ceny potravín priemerne o 240 %. Poľsko bolo nútené požiadať svojich veriteľov o odklad dlhov, ktorých výška bola 25,50 miliardy eur. Do roku 1990 narástli na 32,80 miliardy eur. V percentuálnom vyjadrení bol vďaka výnimočnému stavu nárast dlhu za toto obdobie nižší ako nárast verejných dlhov väčšiny štátov EÚ spôsobených v rokoch 2020 a 2021 pandémiou.

Výnimočný stav bol zmiernený ku koncu roka 1982 a úplne zrušený až 22. júla 1983 po výzve Jána Pavla II. adresovanej mesiac predtým poľskej vláde.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk