Slovenské mzdy v predposlednom kvartáli tohto roka medziročne vzrástli o 6,5 %, ich reálny rast však pribrzďuje inflácia. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Mzdy boli v porovnaní s vlaňajškom vyššie vo všetkých odvetviach, najviac sa však na raste podpísali informačné technológie a finančníctvo. Všetky ekonomické činnosti s výnimkou administratívnych služieb dosiahli zároveň viac ako šesťpercentné zvýšenie aj v porovnaní s 3. kvartálom predpandemického roka 2019.

Priemerná mesačná mzda na Slovensku bola v 3. kvartáli tohto roka na úrovni 1185 eur. Medziročne sa tak zvýšila o 72 eur. Vyššia inflácia však pohltila časť zvyšovania miezd, ale aj tak si udržali rastúci trend, reálna mzda medziročne vzrástla o 2,5 %. Sezónne očistená priemerná mzda sa oproti 2. štvrťroku tohto roka zvýšila o 0,6 %.

Medziročný rast miezd najviac potiahli odvetvia ako informácie a komunikácia, kde platy vzrástli v priemere o 11,5 %, či finančné a poisťovacie činnosti (nárast o 8,3 %). Tempo rastu ovplyvnili aj činnosti v oblasti nehnuteľností (nárast o 12,9 %) a vďaka vyplateným odmenám a nadčasom za prácu počas pandémie aj platy v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci (o 9,9 %).

Priemerná mzda vzrástla všade, v 11 odvetviach však bola nižšia, než je celoslovenský priemer. Najnižší rast (o jedno percento) zaznamenali štatistici v administratívnych službách a relatívne najrýchlejšie rástli mzdy v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 %). „V porovnaní s obdobím pred pandémiou si pracovníci tohto odvetvia polepšili o 110 eur mesačne, napriek tomu však stále majú najnižšiu priemernú mzdu spomedzi všetkých odvetví ekonomiky, ktorá ako jediná neprekročila hranicu 800 eur,“ poznamenali štatistici.

V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (3. štvrťrok 2019) rástli nominálne platy od 1,3 % v administratívnych službách až po 17,2 % v prípade zdravotníctva a sociálnej pomoci.

Čo sa týka regiónov, vyššia než celoslovenská priemerná mzda bola iba v Bratislavskom kraji (1429 eur). Nasledoval Trnavský kraj s 1146 eurami. V siedmich krajoch presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň 1000 eur. Prešovský kraj zostáva naďalej regiónom s najnižšou priemernou mzdou (945 eur). Vo všetkých krajoch však bola mzda medziročne vyššia, najvyšší prírastok zaznamenali štatistici v Košickom kraji (o 10,7 %) a najnižší v Banskobystrickom (o päť percent).

Od začiatku roka v porovnaní s vlaňajškom dosiahla priemerná mesačná mzda hodnotu 1170 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,8 %.

Slovenské mzdy v predposlednom kvartáli tohto roka medziročne vzrástli o 6,5 %, ich reálny rast však pribrzďuje inflácia. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Zamestnanosť v 3. kvartáli vzrástla prvýkrát v tomto roku, pracujúcich mierne pribudlo. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR ma základe dát z výberového zisťovania pracovných síl. Mierne však medziročne poklesla zamestnanosť v dvoch najdôležitejších odvetviach – priemysle a obchode.

„Dlhodobo pandémiou najpostihnutejšie odvetvia so stabilne najväčším, viac ako 10-percentným poklesom zamestnanosti, sú naďalej ubytovacie a stravovacie služby ako aj umenie, zábava a rekreácia,“ poznamenali štatistici.

Ako vyčíslil úrad, zamestnanosť medziročne vzrástla o 0,1 %, počet pracujúcich stúpol skoro na 2,6 milióna ľudí. „Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 1,1 % a dosiahla 2.579.300 osôb,“ vyčíslili štatistici. Miera zamestnanosti sa zvýšila o 0,7 percentuálneho bodu (p. b.) na 75,5 %.

V priemysle poklesla zamestnanosť o 0,2 %, avšak je to v tomto odvetví najlepší štvrťročný výsledok v tomto roku. V odvetví stavebníctva počet pracujúcich vzrástol o 4,7 %. V službách pracovalo o 0,5 % ľudí menej než pred rokom, tiež sa však situácia oproti predošlým dvom štvrťrokom zlepšila. Vo veľkoobchode a maloobchode zaznamenali štatistici mierny medziročný úbytok o 0,6 %.

Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli rovnako ako v predchádzajúcom štvrťroku medzi mladými do 25 rokov, ich počet sa znížil o 5,9 %. O 4,1 % klesla zamestnanosť aj u osôb vo veku od 25 do 34 rokov.

Čo sa týka regionálneho vývoja, v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji medziročne počet pracujúcich mierne klesol. Najvýraznejší pokles bol v Banskobystrickom kraji – o 2,6 %. Vo zvyšných štyroch regiónoch počet pracujúcich vzrástol, najvýznamnejšie v Prešovskom kraji – o 2,8 %. „Najnižšia miera zamestnanosti na úrovni 68,8 % bola v Košickom kraji, naopak, najvyššia v Bratislavskom kraji na úrovni 83,6 %,“ poznamenali štatistici.

Do zahraničia za prácou odchádzalo v 3. kvartáli zhruba 118.000 ľudí, medziročne sa ich počet nepatrne zvýšil o 0,1 %. Pracovali najmä v stavebníctve (40.100 ľudí), priemysle (24.500) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (18.100). V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku (29.400), Rakúsku (28.200) a v Česku (22.500). Najviac ich pochádzalo z Prešovského kraja (30.900).

V priemere za deväť mesiacov roka klesla celková zamestnanosť o 2,1 % na 2.542.800 osôb. Najväčšie relatívne úbytky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích službách.

Zdroj: https://www.cas.sk