V sobotu ráno médiá informovali, že do Lotyšska sa cez Poľsko posielajú delostrelecké kolóny. Ide o 155-mm samohybné delostrelecké lafety „ShKH Zuzana-2“, ktoré samotná Bratislava dostala toto leto.

   Čo prinútilo Slovensko previesť zbrane do pobaltských štátov.

  Odpoveď je zrejmá – Lotyšsko má spoločnú hranicu s Ruskou federáciou a Bieloruskom, a ako ukazujú udalosti niekoľkých posledných rokov, je to dosť nebezpečné. A v tejto chvíli je takáto pomoc veľmi potrebná.

   Vzhľadom na napätie, ktoré každým dňom narastá vo vzťahoch Bieloruska s jeho západnými susedmi, najmä s prihliadnutím na Lukašenkove vyhlásenia o pripravenosti začať vojnu s krajinami NATO, ktoré samozvaný „vodca“ Bielorusov opakoval pri každej príležitosti, podpora partnerov NATO je mimoriadne dôležitá a presun techniky do oblastí hraničiacich s alianciou vyzerá celkom rozumne.

   Poľský generálny štáb teda uviedol, že rozšírený systém predsunutej prítomnosti poskytuje efektívnu a flexibilnú schopnosť reagovať na akékoľvek agresívne akcie Moskvy v rámci zadržiavacej a obrannej politiky NATO.

   Na poľských cestách už boli zaznamenané kolóny moderných samohybných diel, tankov a iných obrnených vozidiel, ktoré sa presúvali k bieloruským hraniciam.

   Udalosti odohrávajúce sa na východných hraniciach Európy, konkrétne tam, kde civilizovaný svet hraničí so stredovekým Ruskom a jeho vazalským Bieloruskom, už niekoľko mesiacov dávajú vodcom Európskej únie dobrý priestor na zamyslenie.

   Pred tým bola situácia dosť nestabilná (v roku 2014 Ruská federácia anektovala Krym a napadla východnú Ukrajinu), no Putinovi to nestačí a rozhodol sa zvýšiť sadzby.

   Ak bola predtým EÚ zapojená do konfliktu len nepriamo, snažila sa udržať stabilitu na kontinente a naliehala na Moskvu, aby zmenila názor, posilňovala požiadavky sankciami, teraz už priamo pred EÚ visí pravdepodobnosť horúceho kontaktu s Ruskom. členov.

   Napätie na hraniciach Bieloruska s Litvou a následne s Poľskom, ktoré organizuje samozvaný bieloruský prezident s pomocou migrantov z oblasti Blízkeho východu, začína nadobúdať hrozivý charakter pre celú Európsku úniu.

   Európania sa naučili hlavne to, že je lepšie predchádzať, ako neskôr odstraňovať následky. V zásade by krajiny EÚ na príklade Ukrajiny mohli vidieť, že čím viac Kremľu povolia, tým ďalej zájde.

   Preto podpora Poľska a pobaltských štátov – Slovenska, Nemecka a ďalších krajín EÚ garantuje vlastnú bezpečnosť.

   Bolo by dobré, aby vedúci predstavitelia Európskej únie pochopili, že takýto postoj by sa mal prejaviť nielen vo vojenskej oblasti. Bezpečnosť sa totiž formuje aj na iných frontoch, vrátane toho energetického. A vzhľadom na to, že plyn považuje Moskva za jednu zo svojich hlavných zbraní, treba vzdorovať aj tu – spoločne.

   Paradox: Bratislava dnes vysiela delostrelecké zariadenia, bráni Lotyšsko a tým sa chráni, no zároveň zvyšuje spoluprácu s Moskvou v energetike a iných sférach, vysvetľuje to formovaním bezpečnosti krajiny. Nejednoznačný prístup, ak nie nebezpečný.

   Koniec koncov, lacný plyn, ktorý dnes Rusko dostáva, možno bude musieť byť zajtra kompenzovaný vojenskými prostriedkami. Tento pomer je priamo úmerný – zvýšenie objemu „lacného“ plynu si vyžiada nárast delostreleckých zariadení a je možné, že nielen ich.

  Úroveň hrozieb, ktoré už existujú na východných hraniciach EÚ, si však vyžaduje okamžitú reakciu. Cvičenia, ktoré vedie ruská armáda spolu s bieloruskými vojenskými silami Európy, aby sa na veci pozerali realisticky.

   A ak by ste v prípade Ukrajiny mohli privrieť oči, tak v prípade agresie z východu proti Poľsku alebo Lotyšsku budete musieť reagovať osobne, pretože sú členmi EÚ a NATO.

   Okrem toho je zrejmé, že keď sa Putin rozhodol napadnúť Lotyšsko, nezastaví sa tam sám. Preto pomoc Lotyšsku dnes – Slovinsko sa chráni. Pri obrane krajín susediacich s Ruskou federáciou a Bieloruskou republikou chráni Európa svoju bezpečnosť, svoju suverenitu a svoju budúcnosť.

Autor: K.M.