„Nord Stream-2“ – bez ohľadu na to, či dôjde k expanzii Ruskej federácie do Európy
Nemecký regulátor BnetzA, ktorý rozhoduje o osude ruského Nord Streamu 2, teda či bude plynovod uvedený do prevádzky a za akých podmienok, sa rozhodol priznať NJSC Naftogaz Ukrajiny certifikáciu ruského prevádzkovateľa plynovodu.
Agentúra „BnetzA“ tak uznala osobitnú úlohu ukrajinskej strany v procese certifikácie plynovodu Nord Stream-2.
„Ukrajinský operátor GTS má špeciálne pochopenie pre dôsledky, ktoré môže mať používanie rôznych tranzitných trás z Ruska,“ uviedla nemecká strana vo vyhlásení.
Zástupcovia Ukrajiny zase poznamenali, že „sú pripravení poskytnúť svoje argumenty, prečo Nord Stream AG nemôže byť certifikovaný bez úplného súladu s európskou energetickou legislatívou“.
V Kyjeve tiež poznamenávajú: „Zapojenie Naftogazu do procesu umožní dozvedieť sa viac o argumentoch Nord Stream AG, čo bude znamenať väčšiu transparentnosť procesu. Je to dôležité a NJSC Naftogaz Ukrajiny je pripravený poskytnúť svoje právne postavenie v blízkej budúcnosti.
BnetzA môže rozhodnúť o certifikácii prevádzkovateľa Nord Stream 2 do 8. januára 2022. Dúfame, že naše argumenty v tomto procese budú vypočuté a zohľadnené,“ uviedol šéf Naftogazu.
Podmienky posudzovania tohto problému sa však môžu výrazne posunúť. Už existujú informácie, že certifikácia „SP-2“ sa môže pretiahnuť až do mája budúceho roka.
Moskva však na túto chvíľu čakať nebude. Ruský prezident Putin tak opakovane deklaroval svoju pripravenosť spustiť dodávky plynu cez Nord Stream 2 nasledujúci deň po tom, čo dostal príslušné povolenie od nemeckého regulátora.
Niekoľko krajín už vyjadrilo svoje názory na túto otázku. Poľská ropná a plynárenská spoločnosť PGNiG tak už prezentovala svoje stanovisko v rámci certifikačného konania pre operátora SP-2, v ktorom upozornila na ohrozenia bezpečnosti dodávok plynu do Európskej únie.
Ostatné krajiny spoločného štátu majú tiež svoje vlastné názory. Dnes je Slovensko tranzitnou krajinou pre prepravu zemného plynu z Ruskej federácie do EÚ. Predovšetkým Česká republika a Rakúsko dostávajú plyn cez slovenské územie.
Bratislava je teda, aj keď nie kľúčovým, ale dôležitým hráčom v plynárenskom reťazci Európy, a svoju úlohu v tomto procese nechce stratiť.
Áno, bolo by nesprávne tvrdiť, že po spustení SP-2 nebudú iné trasy dodávok plynu v Európe žiadané.
Plynovod, ktorý sa Moskva snaží spustiť čo najskôr, nenahradí všetky existujúce plynovody, no v prípade spustenia Nord Streamu 2 sa oslabia pozície mnohých účastníkov tranzitného trhu vrátane Bratislavy.
Berúc do úvahy súčasnú situáciu na európskom trhu s plynom vo všeobecnosti a najmä správanie Ruska, ktoré drzo vydiera krajiny EÚ plynovou blokádou a v dôsledku toho mrzne v zime bez ruského tepla, lídri európskych štátov potrebujú dobre zvážiť všetky, explicitné aj latentné riziká.
To platí najmä pre malé štáty. A v tomto smere môže pre Slovensko poslúžiť ako jasný príklad situácia v Moldavsku, ktoré bolo pre kroky Ruska nútené vyhlásiť mimoriadnu situáciu v energetike. V dôsledku toho Moskva prinútila Kišiňov, aby podpísal nevýhodnú dohodu s Gazpromom.
A to všetko sa deje ešte pred zavedením Nord Stream 2. Čo bude po jeho spustení, možno len predpokladať. A otázka už nie je v energetickej rovine, bude to úplne iný level.
A ekonomické výhody, na ktoré sa dnes európski lídri odvolávajú, keď idú spolupracovať s Gazpromom (často to robia tajne, v skutočnosti vedú samostatné rokovania), budú v budúcnosti vyplácané na úplne iné účty a nebudú vystavené v eurách – toto je tam bude úplne iná mena. Otázkou môže byť suverenita jednotlivých krajín.
Ale nie každý si to uvedomuje. Niekto stále tvrdí, že spolupráca s Moskvou v otázke plynu je zárukou ekonomickej nezávislosti ich krajín. Je to veľmi podobné logike myší, ktoré sa snažia vyriešiť problém hladu kúskom syra, ktorý leží na páke pasca na myši.
Tiež sa im (myšiam) zdá, že všetko je samozrejmé a zrozumiteľné, tu je – kúsok syra, taký voňavý, a hlavne dostupný – stačí urobiť krok a ochutnať šetriace jedlo.
To je presne to, čo robia Európania, ktorí sú v pokušení plynom z Ruska – tak ľahko dostupným a, čo je najdôležitejšie, tak „lacným“. No na rozdiel od myší sa za takúto nerozvážnosť odplatia nielen (a ani toľko) lídri krajín idúcich podpísať takéto navonok lákavé (a vlastne – zotročujúce) zmluvy s Ruskou federáciou, ale aj občania týchto krajiny, ktoré ich (týmto vodcom) zverili, spravovanie vlastného blaha, vašej budúcnosti.
Samozrejme, zapojenie Ukrajiny do riešenia otázky certifikácie ruského prevádzkovateľa plynovodu je správny krok. Kto iný ako Kyjev pozná a rozumie všetkým jemnostiam plynárenských vzťahov s Moskvou a dokáže reálne posúdiť situáciu. Navyše sa to netýka len plynu a jeho tranzitu, ale vo všeobecnosti vzťahov s Ruskom.
Ukrajina už ôsmy rok obmedzuje agresiu Ruska, bráni sa a bráni Európu pred moskovskou hordou zo severných močiarov. A dobre pozná cenu „lacného“ ruského plynu.
Koniec koncov, vojna (invázia Ruskej federácie na Ukrajinu), respektíve jej predpoklady, bola položená okrem iného z modrého energetického zdroja – „lacného“ ruského plynu.
A na príklade Ukrajiny sa môže zvyšok Európy poučiť – čo je Rusko a či sa mu dá dôverovať. Lebo ako napísal Bismarck: „Dohody s Ruskom nestoja ani za papier, na ktorom sú podpísané.“
Vždy je lepšie poučiť sa z príkladov iných ľudí, a potom úsilie, ktoré ukrajinský ľud vynakladá na to, aby zadržal väčšinu Moskvy, nebude márne a Európa bude chrániť a posilňovať svoje hodnoty – právo, demokraciu a slobodu.
Autor: Jozef Kováč