Odvolací súd v Amsterdame 26. októbra rozhodol, že zbierka „skýtskeho zlata“ z krymských múzeí by sa mala previesť na Ukrajinu.

Vráťme sa trochu späť k pozadiu: vo februári 2014 sa predmetná zbierka dostala do Amsterdamu na výstavu, ktorá sa konala v Pearsonovom múzeu.

Výstava pozostávala zo šperkov z piatich múzeí, vrátane jedného v Kyjeve a štyroch na Kryme.

Ukrajinská strana tvrdila, že skýtske zlato zo štyroch krymských múzeí by sa malo vrátiť priamo Ukrajine, ale Rusko na odpoveď nečakalo a žiadalo, aby sa vrátilo na Krym, ktorý anektovalo v marci 2014. Hoci v zmluve bola zakotvená klauzula, v ktorej sa jasne uvádzalo, že vlastníkom zbierky je Ukrajina, konkrétne Fond múzeí.

V decembri 2016 súd v Amsterdame rozhodol o vrátení skýtskeho zlata Ukrajine, ale v januári 2017 sa krymské múzeá proti tomuto rozhodnutiu odvolali.

Prípad bol odložený a zastavený až do rozhodnutia o odvolaní sudcu na žiadosť Ukrajiny. Ale 26. októbra 2021 vyšlo najavo, že holandský súd uznal skýtske zlato za ukrajinské.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval na rozhodnutie vrátiť zlato a zdôraznil: „Dlho očakávané víťazstvo Ukrajiny na súde v Amsterdame!“

K situácii sa vyjadril aj minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý k prezidentovým slovám dodal, že Ukrajina dostane späť nielen muzeálne exponáty, ale aj časť národného zákonníka a okupované územia.

Rusku sa táto situácia prirodzene nepáčila a označilo toto rozhodnutie za spolitizované.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyjadrila nádej, že oblasť kultúry zostane mimo politiky, ale obvinila Ukrajinu, že sa svojou účasťou ako tretia strana v spore a výmenou múzeí stala arénou politickej konfrontácie.

Rusko sa nemôže zmieriť so „stratou“ skýtskeho zlata a dokonca spochybnilo ďalšiu spoluprácu medzi Ruskom a Holandskom.

„Nadobudnutie platnosti tohto rozhodnutia znamená vážne porušenie práva obyvateľov Krymu na prístup k ich kultúrnemu dedičstvu, ktoré je zaručené viacerými medzinárodnými právnymi aktmi,“ uviedli tí, ktorí veľmi dobre poznajú normy medzinárodného práva.

Ruská federácia sa snaží nájsť východisko z tejto situácie a nájsť čo najmenšie stopy a právne medzery na vrátenie zlata na okupovaný Krym. Uvidíme však, aké budú výsledky.

Rusko má tri mesiace na to, aby napadlo rozhodnutie súdu, ale ako poznamenáva prvá námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparová, – Ukrajinci urobia všetko, čo je v ich silách, aby sa artefakty vrátili na Ukrajinu čo najskôr.

K situácii sa vyjadril aj Ivan Leščyna – poradca ministra spravodlivosti Ukrajiny. Poukázal na to, že hlavným argumentom v súdnom spore o skýtske zlato. Ide o priame uplatnenie Dohovoru UNESCO, ktorý jasne stanovuje, že príslušné exponáty sú majetkom štátu, a nie jednotlivých múzeí.

Všetci však chápeme, že rozhodnutia takýchto vysokých súdov nemôžu byť politické; sú to nezávislé orgány, ktoré majú na starosti len právne skutočnosti. A ak sa niekomu nepáči nejaký postoj, to, že bolo prijaté rozhodnutie proti nemu, neznamená, že bolo nesprávne alebo ovplyvnené politickými aspektmi.

Autor: Jane Braun