V deň pred hraničným dátumom, dokedy bolo treba doručiť do Národnej rady SR zákon o štátnom rozpočte doplnený o rozpočet verejnej správy, vláda jeho návrh schválila.

Dôvodom takmer nedodržania termínu bol vraj COVID-19. Isteže, odhad základných parametrov rozpočtu (HDP, miera nezamestnanosti a úroveň inflácie, ale aj daňových príjmov a pod.) bol komplikovanejší, ako keby covidu nebolo, no faktorov neskorého rokovania vlády bolo viac. Jedným z nich bolo i to, že od marca 2021 sa avizovala reforma daní, ktorá by sa musela zapracovať do odhadu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Našťastie táto reforma sa v roku 2022 nezačne. Jej detaily sme nepoznali, no čo sme poznali, stačí, aby sme povedali, chvalabohu.

Zodpovedný, stabilizujúci a rozvojový

Na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR zvolanej po schválení rozpočtu predseda vlády Eduard Heger pripomenul, že minuloročný rozpočet nazval „rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti“ a tento by sa mal volať „rozpočtom zodpovednosti, stability a rozvoja“. Mimochodom, z úst Igora Matoviča sme si vypočuli o Klondiku bývalých vlád, o korupčníkoch a organizovanej mafiánskej skupine, akoby sa ešte neskončila volebná kampaň alebo sa už začala nová.

Ak by sme v rozpočte na rok 2022 hľadali priority vlády, dospeli by sme k záveru, že jedinou prioritou sú výdavky na obranu. Výdavky na obranu v roku 2022 sa rozpočtujú na úrovni 1,76 % HDP a v roku 2024 by mali dokonca dosiahnuť 2 % HDP.

Zodpovedným rozpočet 2022 nazval Matovič preto, lebo zakotvuje zníženie deficitu verejnej správy oproti roku 2021 z predpo­kladaných 7,92 % na 4,94 %. Ak zo schodku v dobiehajúcom roku odpočítame dosah financovania opatrení proti pandémii na úrovni 1,99 % HDP, zníženie schodku iba o jeden bod dáva „analytikom“ za pravdu, že až taký zodpovedný nie je. Ich vidina znižovania schodku je oveľa radikálnejšia bez ohľadu na to, aké by to malo dôsledky.

Návrh nie je „stabilizujúci“ pre rezorty zdravotníctva, vysokého školstva, pre samosprávy, ktorým nepokrýva náklady s preneseným výkonom štátnej správy, či pre zamestnancov verejného sektora, pre ktorých navrhuje nulový mzdový rast. Je zarážajúce, ako málo rozumie minister financií, akým spôsobom sa financuje zdravotníctvo. Ešte v tomto roku chce Igor Matovič (OĽaNO) viazať platby za poistencov štátu o 232 miliónov, ktoré „vyplatí“, ak bude treba. Inými slovami, akoby zmluvy s nemocnicami a ambulantnými lekármi malo uzatvárať MF SR, a nie zdravotné poisťovne.

Ďalšie zníženie platieb štátu za svojich poistencov (deti, študentov, dôchodcov a rodičov na materskej) sa navrhuje na roky 2022 až 2024. V roku 2022 to má byť 1,1 miliardy eur oproti rozpočtovaným 1,43 miliardy na rok 2021. Matovič pokračuje v znižovaní platieb štátu napriek známym faktom, že priemerné náklady na liečbu týchto poistencov predstavujú približne 85 eur mesačne. Napriek tomu štát chce hradiť len 31 eur mesačne – na porovnanie, v ČR je to 77 eur. Skrytie pár sto miliónov na dofinancovanie v rezerve vlády nás vracia do situácie konca roka 2021.

Netreba mať riadne ukončené vysokoškolské štúdium, aby sme pochopili, že permanentne nedofinancované zdravotníctvo permanentne vytvára dlhy. Opakované oddlžovanie nemocníc je toho dôkazom. Naozaj to vytvára „stabilizujúce“ prostredie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Rozvoj v roku 2022 a v nasledujúcich rokoch majú zabezpečiť predovšetkým výdavky hradené zo štrukturálnych fondov EÚ a z plánu obnovy. Kapitálové výdavky financované z domácich prostriedkov predstavujú iba 20%.

Ešte dôležitejšie ako nedostatočné domáce prostriedky na financovanie rozvoja je ich smerovanie. Ak by sme v rozpočte na rok 2022 hľadali priority vlády, dospeli by sme k záveru, že jedinou prioritou sú výdavky na obranu. Výdavky na obranu v roku 2022 sa rozpočtujú na úrovni 1,76 % HDP a v roku 2024 by mali dokonca dosiahnuť 2% HDP. Ctime si záväzky nášho členstva v NATO v miere, ako je to únosné. Rovnaké záväzky majú všetci členovia tejto organizácie, no podľa štatistiky NATO v roku 2019 v % HDP na obranu vydávalo Slovensko 1,74, Česko 1,19, Slovinsko 1,04 a dokonca bohatšie Španielsko 0,92 a najbohatšie Luxembursko iba 0,56.

Matovič – deus ex machina?

Bude Matovič tým, kto vyrieši neochotu koaličných partnerov pristúpiť na tri – ako na tlačovke povedal – „najväčšie reformy vo verejných financiách“ (výdavkové stropy, dlhová brzda a dôchodková reforma)? Metódu, ktorú na to použil, v hovorovej reči nazývame vydieraním. Pokiaľ totiž koalícia na návrhy týchto troch „najväčších reforiem vo verejných financiách“ nepristúpi, uberie rezortom takmer 700 miliónov eur a zníži deficit zo 4,9 % HDP na 4,3 % HDP. Ešte stále, hádam, platí Ústava SR, podľa ktorej článok 119 hovorí, že o zákonoch rozhoduje vláda v zbore – a nie jeden minister.

Ako je známe, SaS prijatie dlhovej brzdy podmieňuje daňovou brzdou. Sulík je medzi Scyllou a Charybdou: na jednej strane svätý grál – daňová brzda, na druhej strane volebné ambície v budúcich voľbách. No hádam sa nájde prechodné riešenie… Aby Matovič mohol cestovať do Bruselu a nemusel „priťahovať“ opasok viac, viniac z toho SaS.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk