Česká predvolebná kampaň bola jedno veľké trápenie. O podstatných otázkach sa v nej nedebatovalo. Strany nemali odvahu úprimne povedať, ako zaceliť hlboký rozpočtový deficit, spôsobený prevažne, no nielen, koronavírusovou pandémiou. Vyššie dane, predovšetkým pre banky a veľké nadnárodné firmy, spomínali len sociálni demokrati a trochu aj komunisti, ale týmto dvom zoskupeniam hrozí, že zo Snemovne vypadnú.

Otvorene sa nehovorilo ani o klimatickej zmene, ani o potrebe premeniť energetiku a celý priemysel. Namiesto toho pravicové strany omieľali mantru Antibabiš, zatiaľ čo samotný premiér strašil migráciou a ohrozením národa. V súvislosti s tým stihol maľovať obrázok konkurenčných Pirátov ako zástancov utečencov, ktorým na cudzích záleží viac ako na vlastných.

Marketing hnutia ANO zabránil aj debate o zodpovednosti za tridsaťtisíc obetí covidu. Vo verejnej mienke prevláda názor, že napriek množstvu chýb sa vláda s infekciou vyrovnala so cťou. Počty nakazených a hospitalizovaných v posledných dňoch výrazne stúpajú, hoci teraz sa ľudia ešte radujú, že väčšina epidemických opatrení bola zmiernená. Ak dôjde k sprísňovaniu, bude to až po voľbách.

Napriek tomu, že kampaň bola nervózna, obišla sa bez veľkých škandálov. Ten jediný, Panama Papers, nastúpil až krátko pred otvorením volebných miestností a na rozhodovaní občanov sa podpíše minimálne. Babišove biznisové metódy sú známe. Opozícia ho má pre podozrenie z dotačných podvodov a konfliktu záujmov na muške dávno. Voliči hnutia ANO namietajú, že svoje záujmy uprednostňujú všetci politici, ale Babiš aspoň niečo robí aj pre ľudí.

Aféra s daňovými rajmi a offshorovými firmami môže prinajhoršom časť stúpencov vládnej politiky presmerovať k ČSSD či ku KSČM. Keby sa v Snemovni udržali, spadol by Babišovi kameň zo srdca. Ako pravdepodobný víťaz by si nemusel vyberať z dvoch pre neho zlých riešení. Prvým je spolupráca s extrémistami z Okamurovej SPD, druhým ruka podaná občianskym demokratom. Špičky ODS aj celej koalície Spolu odmietajú, že by si mohli s ANO „ťapnúť“, ale povolebná realita býva pragmatickejšia. Čo keď konzervatívci budú chcieť zabrániť partnerstvu ANO s krajnou pravicou a krajnou ľavicou? Keby však Babiš vládol s ODS, čo odporúča viacero vplyvných členov ANO, musel by sa rozlúčiť so štedrou sociálnou politikou, ktorá mu nahrávala priaznivcov najmä medzi seniormi. Kde by potom lovil nových voličov?Keby sa ČSSD a KSČM v Snemovni udržali, spadol by Babišovi kameň zo srdca. Ako pravdepodobný víťaz by si nemusel vyberať z dvoch pre neho zlých riešení. Prvým je spolupráca s extrémistami z Okamurovej SPD, druhým ruka podaná občianskym demokratom.

Zdanlivo hladkým riešením by bolo, keby nadpolovičnú väčšinu mandátov získali dve opozičné koalície – Spolu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) a Piráti so Starostami a s nezávislými. Aj tak však hrozí, že prezident Zeman poskytne Babišovi mesiace času, aby sa pokúsil uspieť s vlastným projektom. Neprekážalo by mu ani dlhé Babišove vládnutia v demisii. Ak by stredopravý tábor prekonal túto prekážku, bolo by len na ňom, nakoľko pevný kabinet by zlepil. Tvorilo by ho päť strán s dosť odlišným pohľadom na európsku, environmentálnu, sociálnu i daňovú politiku. Rušno bolo, už keď šéf ľudovcov Marian Jurečka ostatným odkázal, že by nesedel vo vláde, ktorá by umožnila manželstvo homosexuálov. Neskôr zaradil spiatočku, napriek tomu však naznačil, že úsmevy politikov navonok striedajú v kuloároch ostré lakte. A po voľbách môžeme byť divákmi festivalu straníckeho sebectva.

Isté je, že jedno trápenie po rozdaní kariet vystrieda druhé, možno ešte väčšie. Sily sú vo finále vyrovnané a budúci kabinet môže mať rôznu podobu. Buď budú politici ďalej viesť neproduktívne sväté vojny, alebo sklamú voličov nepripravených na kompromisy. Česko pritom bude o rok predsedať EÚ a zaslúži si vládu rešpektovanú a stabilnú.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk