V pondelok uplynulo 30 rokov odvtedy, čo Federálne zhromaždenie (FZ) bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) prijalo lustračný zákon.

Predmetná právna norma zakazovala bývalým príslušníkom a agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), členom Ľudových milícií (ĽM) alebo vysoko postaveným komunistom účasť v dôležitých štátnych funkciách, na niektorých súdoch alebo vo verejnoprávnych médiách, pripomína Český rozhlas.

Dodržiavanie lustračného zákona so sebou prinášalo súdne spory. Mnoho ľudí sa cítilo poškodených tým, že ich ŠtB evidovala ako konfidentov bez ich vedomia. Niektoré súdne spory trvajú dodnes. Výklad zákona bol zložitý a dokazovania na základe dokumentov z archívov ŠtB napádali dotknuté osoby ako nedôveryhodné.

Mnoho ľudí muselo pre lustračný zákon svoje funkcie opustiť alebo niektoré nezískalo. To bolo podľa historika Libora Svobodu pre spoločnosť prospešné, aj keď vplyvní ľudia dokázali tento zákon často obísť.

„Mnohí z nich si našli iné cesty. Začali podnikať, čo sa im zakázať nemôže. Prípadne svoj záujem nasmerovali do politiky, čo zákon tiež nezakazuje, alebo sa vrhli do rôznych organizácií a v rámci nich spravili kariéru,“ vysvetľuje Svoboda.

Lustračný zákon platí aj na Slovensku a v niekoľkých ďalších postkomunistických krajinách, kde prináša podobne vyhrotené spory a právne problémy ako v Česku. Politickú scénu rozdeľuje najmä v Poľsku a v Maďarsku.

Zdroj: https://www.cas.sk/