Svetové ceny potravín v septembri medziročne stúpli takmer o 33 % , vyplýva to z mesačného indexu cien potravín a poľnohospodárstva OSN (FAO), ktorý tiež zistil, že globálne ceny sa od júla zvýšili o viac ako 3 % a dosiahli najvyššie úrovne od roku 2011.

Index cien potravín je navrhnutý tak, aby zachytával kombinovaný výsledok zmien v celom rade potravinárskych komodít vrátane rastlinných olejov, obilnín, mäsa a cukru a porovnával ich z mesiaca na mesiac. Konvertuje skutočné ceny na index v porovnaní s priemernými cenovými hladinami v rokoch 2002 až 2004. Ide o štandardný zdroj na sledovanie cien potravín, nominálne ceny, čo znamená, že nie sú upravené o infláciu.

Nominálne ceny nám síce hovoria o peňažných nákladoch na nákup potravín na trhu, ale ceny upravené o infláciu (čo ekonómovia označujú ako „reálne“ ceny) sú pre potravinovú bezpečnosť oveľa dôležitejšie pretože vypovedajú o tom, ako ľahko sa ľudia môžu dostať k vhodnej výžive. Ceny všetkých tovarov a služieb zvyčajne rastú rýchlejšie ako priemerné príjmy (aj keď nie vždy). Inflácia znamená, že kupujúci nielenže musia za potraviny zaplatiť viac (kvôli nominálnemu nárastu cien), ale majú aj relatívne menej peňazí, ktoré na ne môžu minúť, vzhľadom na paralelné zvyšovanie cien všetkého ostatného, okrem ich miezd a ostatných príjmov.

V augustovej analýze inflačne upraveného indexu cien potravín FAO je vidieť, že reálne globálne ceny potravín boli v skutočnosti vyššie ako v roku 2011, keď nepokoje kvôli potravinám viedli k zvrhnutiu vlád v Líbyi a Egypte .

Na základe skutočných cien je v súčasnosti ťažšie nakupovať potraviny na medzinárodnom trhu než ktorýkoľvek iný rok od začiatku vedenia záznamov OSN v roku 1961. Jedinými výnimkami sú roky 1974 a 1975, kedy k nárastu cien potravín došlo po zvýšení cien ropy v roku 1973, ktorá viedla k rýchlej inflácii v mnohých častiach globálnej ekonomiky vrátane výroby a distribúcie potravín.

Čo teda dnes posúva ceny potravín na historickú úroveň?

Faktory, ovplyvňujúce priemerné medzinárodné ceny potravín sú vždy komplikované. Ceny rôznych komodít rastú a klesajú na základe univerzálnych faktorov, ako aj tých, ktoré sú špecifické pre každú komoditu a región. Napríklad nárast cien ropy, ktorý sa začal v apríli 2020, ovplyvnil ceny všetkých potravinárskych komodít na indexe FAO zvýšením nákladov na výrobu a prepravu potravín. 

Nedostatok pracovných síl vyplývajúcej z pandémie COVID-19 ešte znížil dostupnosť pracovníkov potrebných na pestovanie, zber, spracovanie a distribúcia potravín, čo je ďalšou univerzálnou príčinou rastu cien komodít.

Reálna priemerná cena potravín v skutočnosti rastie od roku 2000, čím sa zvrátil predchádzajúci trend plynulého poklesu zo začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia. Napriek globálnemu úsiliu, ktoré čiastočne reagovalo na Rozvojové ciele tisícročia stanovené OSN a následnými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja na zníženie hladu, ceny spôsobujú, že potraviny sú stále menej dostupné.

Žiadna jednotlivá komodita nie je neustále zodpovedná za priemerný nárast reálnych cien od roku 2000. Cenový index jedlých olejnatých plodín však od marca 2020 výrazne vzrástol, čo bolo spôsobené predovšetkým nárastom cien rastlinných olejov o 16,9 % v rokoch 2019 až 2020. Podľa správ FAO o plodinách za to mohol rastúci dopyt po bionafte a nepriazeň počasia.



Ďalšou kategóriou potravín, ktorá najviac zvyšuje celkový nárast cien potravín, je cukor. Tu opäť nepriaznivé počasie vrátane škôd spôsobených mrazmi v Brazílii znížilo ponuku a zvýšilo ceny.

Obilniny prispeli k celkovému zvýšeniu cien menej, ale ich dostupnosť na celom svete je obzvlášť dôležitá pre potravinovú bezpečnosť. Pšenica, jačmeň, kukurica, cirok a ryža predstavujú najmenej 50 % celosvetovej výživy a až 80 % v najchudobnejších krajinách. Globálne zásoby týchto plodín sa od roku 2017 znižujú, pretože dopyt prevýšil ponuku. Obchodovanie pomohlo stabilizovať svetové trhy, ale ceny sa od roku 2019 prudko zvýšili.

Príčiny individuálnych výkyvov sú opäť komplikované. Pozornosť si však zaslúži to, koľkokrát od roku 2000 FAO hlásilo, že „nepredvídateľné“ a „nepriaznivé počasie“ spôsobili „zníženie očakávaní úrody“, „žatvy ohrozené počasím“ a „zníženie produkcie“.

Európania by sa mohli obávať zvýšenia cien cestovín, pretože kanadské suchá znižujú úrodu pšenice. Keďže sa však skutočný cenový index obilnín blíži k úrovniam, ktoré v roku 2011 eskalovali nepokoje okolo ceny chleba do vzbúr, je naliehavo potrebné zvážiť, ako môžu komunity v menej bohatých regiónoch zvládať tieto stresy a vyhnúť sa nepokojom.

Naše technologické kapacity a sociálno-ekonomická organizácia nedokážu úspešne zvládnuť nepredvídateľné a nepriaznivé počasie. Teraz by bolo načase predstaviť si zásobovanie potravinami vo svete teplejšom o viac ako 2 ° C, podľa najnovšej správy medzivládneho panelu o zmene klímy sa tento výsledok považuje za stále pravdepodobnejší .

Bez radikálnych zmien budú klimatické zmeny naďalej obmedzovať medzinárodný prístup k dovážaným potravinám, a to výrazne nad rámec akéhokoľvek historického precedensu. Vyššie ceny znížia potravinovú bezpečnosť. A keď hladní ľudia vyhodnotia, že lídri neuspeli, uchýlia sa k radikálnym krokom na zabezpečenie si svojho živobytia.

Zdroj: https://openiazoch.zoznam.sk