Proeurópske postoje v zahraničnej politike Slovenska s východnými krajinami
PROEURÓPSKE ZÁMERY SLOVENSKA
Pred čítaním tohto článku je dôležité si uvedomiť, že Slovensko je krajina, ktorá v povojnových rokoch dvadsiateho storočia udržiavala vzťahy so ZSSR, ale po rozpade Československa v roku 1993 začala úzko spolupracovať so štátmi Európy. V dôsledku toho je dnes Slovensko silne závislé od popredných členov EÚ a jeho zahraničná politika je ovplyvňovaná Francúzskom, Nemeckom atď. Zahraničná politika Slovenska je teda do veľkej miery určovaná záujmami vedúcich krajín EÚ. Dá sa teda povedať, že Slovensko, rovnako ako zvyšok Západu, sa usiluje o udržanie mierových vzťahov vo východnom regióne, zlepšenie vzťahov s významnými krajinami Východu a čiastočnú izoláciu krajín, ktoré Západu nejako nevyhovovali.
PODANIE SLOVENSKA ZÁUJMOM EÚ
Slovensko ako členský štát Európskej únie má záujem o udržanie mieru vo východnom regióne, čo vedie k určitej podpore zo strany krajín NATO. Ako príklad možno uviesť vyhlásenie ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka k udalostiam okolo Náhorného Karabachu zo 14. septembra 2021, v ktorom podporil Arménsko v tejto otázke a uviedol, že dohoda medzi Arménskou republikou a EÚ je dobrá pre mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom. V slovách politika možno vidieť proeurópske záujmy Slovenska, ktoré s nadšením podporuje každé rozhodnutie EÚ a NATO. Pri pohľade na vzťahy Slovenska s „východnými gigantmi“, Indiou a Čínou, sú viditeľné aj spoločné európske záujmy. Od vyhlásenia nezávislosti Slovenska boli jeho vzťahy s Čínou pozitívne, Čína takmer okamžite uznala nezávislosť Slovenskej republiky a obe krajiny odvtedy uzavreli niekoľko bilaterálnych zmlúv. Dobré vzťahy medzi krajinami sa naďalej rozvíjajú, o čom svedčí aj stretnutie ministrov obrany oboch krajín, ktorí sa dohodli, že výmena návštev najvyššieho velenia by mala pokračovať na rovnakej úrovni ako doteraz a mnohé ďalšie veci. Dobré vzťahy sú aj s Indiou, s ktorou v roku 1993 uzavreli dohodu o vytvorení obchodnej organizácie a stretnutia tejto organizácie sa konajú dodnes, čo je pre vzťahy medzi krajinami prospešné. Západná podpora Južnej Kórei zlepšila aj vzťahy so Slovenskom. Diplomatické vzťahy majú od roku 1990 a v roku 2007 bola uzavretá dohoda o kultúrnej spolupráci a 17. marca tohto roku bola podpísaná ďalšia dohoda zameraná na spoluprácu v oblasti kultúry, športu a cestovného ruchu. So Severnou Kóreou, ktorá je čiastočne izolovaná, to však nie je také jasné, keďže krajiny nemajú na svojom území ani veľvyslanectvá. Ďalšou krajinou, s ktorou Slovensko spolupracuje, je Turecko, ktoré takmer okamžite po rozpade Československa uznalo dva samostatné štáty, ale po vstupe Slovenska do NATO v roku 2004 začali spolupracovať a odvtedy udržiavajú neutrálny a pozitívny vzťah. Za pozornosť stojí aj niekoľko ďalších krajín na východe, ktoré majú neutrálne vzťahy so Slovenskom, ako napr: Gruzínsko, Izrael a Japonsko, je to spôsobené tým, že tieto krajiny majú vo svojich mestách skromné veľvyslanectvá, ale zmluvy uzatvárajú alebo návštevy medzi sebou organizujú pomerne zriedkavo.
ZÁVER
To všetko vedie k záveru, že Slovensko vo svojej zahraničnej politike čiastočne podporuje paneurópske túžby, čoho príkladom je úzka spolupráca s Južnou Kóreou, skrytá podpora krajiny NATO Arménska vo vojenskom konflikte s Azerbajdžanom, vojenská spolupráca s Čínou a neutrálne vzťahy medzi viacerými ďalšími krajinami.
Autor: Jozef Kováč